Drôt na praktické i umelecké využitie? Spoznajte históriu jedného z najstarších remesiel u nás

Jedným z významných fenoménov nášho kultúrneho dedičstva je drotárstvo, ktoré vo veľkej miere ovplyvnilo aj tradičnú ľudovú kultúru niektorých regiónov. Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO bolo zapísané v decembri 2019.

Drotárstvo na Slovensku vzniklo pravdepodobne niekedy okolo 18. storočia. Prvá historická zmienka o drotároch pochádza z roku 1714. K najväčšiemu rozmachu však došlo až o storočie neskôr. Významnú úlohu v tom zohralo rozvinuté železiarstvo a manufaktúry na výrobu drôtu v susednom Sliezsku. Ďalším dôvodom boli neutešené hospodárske pomery a veľká bieda na severozápade Slovenska.

Drotárstvo bolo predovšetkým mužské povolanie. Išlo o sezónne doplnkové zamestnanie, charakteristické najmä pre oblasť Kysúc. Podľa nepísaného zákona sa v niektorých krajinách alebo okresoch mohli drotári zdržiavať iba na určenom, vymedzenom území. Malo sa tak zabrániť sporom, ktoré by vznikali, ak by na jednom mieste pôsobilo viacero rovnakých remeselníkov a navzájom si konkurovali.

Drotári vykonávali podomové opravy keramiky, porcelánu, skla i plechového riadu. Neskôr začali predávať úžitkové predmety do domácnosti, zhotovené z drôtu a plechu. Drôtom sa spevňovali hlavne poškodené hrnčiarske kuchynské nádoby, pretože to bolo oveľa lacnejšie než kúpa nových. Niekedy si však gazdovia dávali opletať aj celkom nové výrobky, aby sa zvýšila ich odolnosť. Remeslo postupne prešlo viacerými vývojovými etapami, od klasického vandrovného spôsobu, cez zakladanie dielní a manufaktúr, až po továrenskú výrobu. Tá znamenala jeho postupný zánik.

Symbol drotárstva

Najznámejší obraz drotára vznikol pri zahraničných cestách, na ktorých majstra drotára sprevádzal malý, desať až dvanásťročný chlapec. Prezývali ho džarko. Učil sa od neho remeslu a postupne sa zoznamoval s oblasťou svojich budúcich vandroviek. Chlapec si počas ciest osvojoval prácu s drôtom. Drotár vandroval vo svojom typickom oblečení s koženou kapsou cez plece, drevenou krošňou na chrbte a palicou v ruke. Krošňa plnila funkciu akejsi mobilnej drotárskej dielne. Nosil v nej totiž všetky pracovné nástroje. Boli to hlavne kliešte, šidlo a kladivko, neskôr pribudli nožnice na plech, letovačky, nity atď.

Výrobky rôzneho druhu

Základným pracovným materiálom bol drôt, neskôr i plech. Medzi najčastejšie výrobky patrili vešiaky, habarky, plechové cedidlá a lieviky, naberačky, strúhadlá, plechy na pečenie, formičky na vykrajovanie pečiva, lopatky, pekáče a rôzne iné nádoby. Služby drotárov využívalo prevažne chudobné vidiecke obyvateľstvo.

Od remesla k umeniu

Po 1. svetovej vojne drotárstvo začalo postupne upadať. Súviselo to s rozvojom priemyselnej výroby, v dôsledku ktorej drotári prestali určitý tovar úplne vyrábať, prípadne obmedzili sortiment ponúkaných produktov. Podaktorí začali, okrem drotárskych výrobkov, predávať tiež iný tovar, najčastejšie drobnú galantériu. V súčasnosti je toto remeslo považované skôr za umelecké a drotársku výrobu, ručne vyrobené drôtené výrobky sa využívajú ako doplnky či dekorácia.

Jediné múzeum svojho druhu na svete

Najznámejší predstavitelia drotárskeho umenia, ktorí sa venovali figurálnej tvorbe, boli Jozef Kerak a jeho pokračovateľ Ladislav Mikulík. Jeho krajina Drotárie, vytvorená z postavičiek z drôtu, je súčasťou stálej expozície Považského múzea v Žiline - v Budatínskom zámku, v priestoroch Drotárskeho pavilónu. Múzeum je jediné svojho druhu na svete a je v ňom vystavených viac než 4 tisíc rôznych exponátov. V zámku sa každý rok organizuje Medzinárodné stretnutie drotárskych majstrov, na ktorom sa zúčastňujú súčasní remeselníci, pokračovatelia tradícií svojich predkov.