Doprajte si za pohár kvalitného vína. Dnes je totiž Sviatok sv. Urbana. Čo o ňom (zrejme) netušíte?

Dvadsiateho piateho mája si každoročne vinári a vinohradníci z celého Slovenska pripomínajú sviatok Svätého Urbana. Ten sa stal ich patrónom a svoje ochranné krídla drží aj nad debnármi a krčmármi.

Zároveň vystupuje ako ochranca proti mrazu a nadmernému požívaniu alkoholu. V minulosti bol veľmi dôležitou súčasťou duchovného života predovšetkým v obciach, kde sa pestuje vinič. K tomuto remeslu sa viažu rozličné tradície, zvyky a obyčaje, ktoré vychádzajú z činností kalendára vinohradníka a vinára.

Kto bol Svätý Urban?

Zo zachovaných písomností sa dozvedáme, že Urban I. bol sedemnástym rímskym pápežom, ktorý bol zvolený v roku 222 nášho letopočtu. Ako pápež však pôsobil pomerne krátko, iba osem rokov. Bolo to v období krutého prenasledovania kresťanov, za vlády cisára Alexandra Severusa. V roku 230 nášho letopočtu bol pápež Urban I. umučený. Známy bol tým, že veriacim, odsúdeným na smrť, prinášal slová povzbudenia či útechy a mnohých pohanov dokázal obrátiť na kresťanskú vieru. Podľa legendy sa počas svojho prenasledovania skrýval vo vinohradoch, preto si ho vinohradníci zvolili za svojho ochrancu. Iný príbeh zase hovorí, že keď Urban zomieral, bol už slepý. Pred smrťou požiadal, aby mu priniesli prúty z viniča, ktoré chcel posvätiť. Vinohradníci mu však zo žartu priniesli prúty z černíc. Odvtedy vraj černičie nezamŕza, ale vinohrady často ničí mráz.

Zvyky spojené s obradmi na ochranu úrody

K tomuto sviatku sa už v minulosti viazali zvyky, ktoré sa spájali s uctievaním Svätého Urbana. Na okrajoch vinohradov stavali obyvatelia kaplnky s plastikou patróna alebo jeho sochy umiestňovali na vyvýšené stĺpy či piliere. V deň sviatku Svätého Urbana k nim smerovali slávnostné sprievody a ľudia sa modlili, aby im ochránil úrodu hrozna pred živelnými pohromami - krupobitím, mrazmi či záplavami. Vinohradníci svojho patróna prosili, aby ochránil víno pred skazou. K jeho sochám prinášali kvety, ovinuté girlandami z rozvinutej vinnej révy. Inde mu, ako obeť, nosili červené plody hlohu alebo prvé čerešne. K nohám kládli víno v súdkoch či demižónoch. Po slávnostných obradoch sa ľudia zabávali, spievali, tancovali a hodovali.

Ak bolo zlé počasie a úroda bola zničená, nahnevaní ľudia sochu obhádzali blatom, poliali špinavou vodou alebo do nej hádzali kamene. Ak v tento deň pršalo, sochu vláčili po zemi a nakoniec ju hodili do potoka. Na ďalší rok si zaobstarali novú, väčšiu v nádeji, že im prinesie šťastie a nezošle na ich úrodu žiadnu živelnú katastrofu. Keď prišli v máji mrazy, sochu zvykli zhodiť z podstavca na zem.

Zobrazenie svätca

Plastiky svätého Urbana sú súčasťou nielen kaplniek, ale aj vínnych pivníc, archívov vín a domácností. V spojení so sviatočnou atmosférou, obradmi a rituálmi približujú neopakovateľnú atmosféru, ktorá teší a nadchýna našu kultúrnu verejnosť. Socha ochrancu vinohradníkov bola najčastejšie vyobrazená s Bibliou v ruke, ako symbolom pápežskej stolice, a strapcom hrozna, prípadne i so súdkom vína, ako symbolom patronátu nad vinohradníctvom. Svätý Urban býva zvyčajne odetý do sviatočného rúcha v podobe sutany, s biskupskou mitrou na hlave a barlou v ruke.

Oslavy vo vínnych pivniciach

Slovenskí vinári zvyknú svoj sviatok oslavovať organizovaním slávností otvorených pivníc, počas ktorých ich sprístupnia verejnosti. Podobné podujatia spojené s ochutnávkou vína sa zvyknú konať aj na námestiach väčších miest, spolu so zaujímavým kultúrnym programom. Vínna turistika sa u nás v posledných rokoch udomácnila a stala obzvlášť vyhľadávanou. Návštevníkov okrem kvalitného vína lákajú vystúpenia folklórnych súborov, ľudová keramika či miestne špeciality. K rozvoju vínnej turistiky prispievajú vinári, angažujúci sa pri organizovaní vínnych ciest.

Pranostiky spojené so sviatkom sv. Urbana:

„Urban krásny, vyjasnený, hojným vínom nás odmení."

„Ak je pekný čas na Urbana, bude oberačka hrozien požehnaná."

„Ako je na Urbana, taká bude jeseň."