Dokonalé miesto na výlet iba kúsok od Bratislavy. Na prvý pohľad odstrašujúce, no pritom také vzácne

Jarovská bažantica je miesto, kde si môžu návštevníci užiť chvíle nerušenej pohody. Ešte stále tu panuje pokoj a ľudoprázdno. A to napriek tomu, že tento kúsok čistej prírody bol v roku 1992 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Prvé písomné záznamy o Jarovskej bažantici pochádzajú zo začiatku 18. storočia a jej história je spojená s rakúskou obcou Kittsee. Tu stojí nádherný zámok Neues Schloss, ktorého bola bažantica súčasťou. Areál sa tešil veľkej obľube u Habsburgovcov. Otec Márie Terézie, Karol VI., sem, podľa záznamov z rusoveckej kroniky, chodieval často loviť a aj jeho vnuk - Jozef II., podľahol čaru tohto poľovného revíru. Kvalitu územia, ako oblasti plnej zveri, potvrdzuje aj druhé vojenské mapovanie Rakúska z roku 1810. Na mape by ste ho našli pod názvom Thirgarten, niečo ako záhrada zvierat. Dá sa predpokladať, že Thirgarten bola nielen bažantnica, ale rovnako miesto, kde sa nachádzala aj vysoká zver.

Nebol to však panovnícky rod Habsburgovcov, ktorí Tiergarten založil. Za svoj vznik, alebo minimálne za zveľadenie, vďačí grófovi Esterházymu. Ten v rokoch 1730 – 1740 dal barokovo upraviť Neues Schloss v Kittsee a pravdepodobne stál aj za parkovou úpravou neďalekého lesíka.

Od rozkvetu k zániku

Jarovská bažantica sa nachádza v trojuholníku Petržalka – Jarovce – Kittsee. Pôvodne bola navrhnutá ako lesík s centrálnym kruhovým „námestím“ a z neho sa lúčovito rozbiehalo osem ciest. Tie tvorili hviezdicu a boli navzájom poprepájané menšími kolmými cestičkami. Jedna z nich viedla k letohrádku, spojeného s lesíkom alejou, dlhou asi 2 km. Okrem letohrádku bola v areáli hájovňa, hospodárske budovy a dvojoblúkový kamenný mostík. V barokovom slohu navrhnutá bažantica vznikla na pôde pôvodného lesa, ktorého okraj vytyčoval breh dunajského ramena. Po dokončení mala plocha tvar nepravidelného šesťuholníka a od okolitého územia ju oddeľoval nízky kamenný múrik.

Po 2. svetovej vojne, vďaka politickým a vlastníckym zmenám, začala Thirgarten upadať. Obyvatelia okolitých dedín v krátkom čase rozobrali kamenný múr ako materiál na stavby a v priebehu rokov 1952 – 1957 boli už na mapách budovy v areáli bažantice označené ako rozvaliny.

Stavby v tom čase však neboli v tak dezolátnom stave, pretože v roku 1947 zriadili v jednom zo zachovalých objektov jednotriednu Obecnú ľudovú školu. Tu vo februári 1948 spojili so Štátnou ľudovou školou v Janíkovom dvore. V roku 1951, v súvislosti so sprísňovaním režimu v pohraničných oblastiach kapitalistického a socialistického sveta, museli areál opustiť aj jeho poslední obyvatelia.

Utajený poklad

Jarovská bažantnica je pre väčšinu z nás neznámy pojem. Donedávna iba málokto vedel, že v blízkosti Bratislavy sa nachádza takéto krásne miesto. Možno ani predstavitelia mestskej časti Jarovce netušili, že v jej chotári je neobyčajná kultúrna pamiatka, a preto ju do registra pamätihodností na svojich webových stránkach nezaradili.

Ťažko povedať, či je to na osoh alebo na škodu veci. Ak totiž niečo vyzerá ako spustnutý les, alebo kulisy rozprávky o kráľovstve lakomého panovníka, ktorý  nechcel míňať peniaze na údržbu svojho kráľovstva, niet divu. Jarovská bažantnica tak skutočne vyzerá. Poľná cesta, spájajúca niekdajšiu bažantnicu s Jarovcami a rakúskou obcou Kittsee, pôsobí ako nelegálna skládka odpadu. Plocha niekdajšieho parku je husto zarastená trávou. Priekopy, v minulosti pravdepodobne plné vody, sú vyschnuté. Most, ktorý písomné zdroje označujú za barokový, vyzerá skôr ako antická zrúcanina. Našťastie, aspoň pôvodné cesty ostali zachované a bažantov tu môžete stretnúť aj naďalej.

Ten kúsok lesa uprostred polí na slovensko-rakúskych hraniciach má však neobyčajné čaro. Pokoj, ľudoprázdno, svieže vône a pôvab zabudnutého miesta. A možno i to, že je národnou kultúrnou pamiatkou, do ktorej by to nik nepovedal.

Ako sa k nej dostanete

Najľahšie a najrýchlejšie sa k bažantnici dostanete, keď zaparkujete pri vlakovej stanici v Kittsee, odtiaľ zamierite po ceste smerom na Jarovce, odbočíte vľavo na poľnú cestu a po cca 5-10 minútach dôjdete k bývalému areálu bažantnice.

Dá sa tam, samozrejme, dostať aj zo slovenskej strany dlhšou, zhruba 30 minútovou prechádzkou z Petržalky. Zaparkujete kúsok od hraníc medzi Slovenskom a Rakúskom, pri železničnom priecestí za bunkrom BS-9 na konci Kopčianskej ulice a odtiaľ sa vydáte po ceste popri poliach až k bažantnici. Trasa je vhodná aj pre bicykle.

Tým, ktorí zvolia dopravu MHD, odporúčame použiť autobus č. 91 alebo 98, vystúpiť na zastávke Jasovská a ďalej pokračovať popri off-road dráhe cez železničnú trať a potom už len rovno po poľnej ceste (cca 2km). Tá vás dovedie k nadchodu ponad diaľnicu. Priamo za mostom sa už začína areál Jarovskej bažantnice.

Niekoľko slov na záver

Jarovská bažantica je považovaná za jediný kompaktne zachovaný barokový krajinný útvar na Slovensku. Zaslúžila by si preto výraznejšiu propagáciu a zreteľnejšie turistické značenie, ktoré by uľahčilo orientáciu návštevníkov v areáli. Zatiaľ je jediným vodítkom mapa pred bažanticou. No chýbajú informačné a náučné tabule, ktoré by ľuďom priblížili význam a účel tohto miesta.

Celý areál Jarovskej bažantice sa nachádza vo 4. stupni krajinnej ochrany a ako sme už spomenuli, od roku 1992 je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Tieto stupne ochrany by mali v budúcnosti zabrániť jeho likvidácii. Nezabránia ale nezodpovednému správaniu niektorých návštevníkov, ktorí tu napriek viditeľnému zákazu zakladajú ohne a ohrozujú tým existenciu tohto výnimočného  miesta.

Nech už je Jarovská bažantnica akákoľvek, za návštevu určite stojí. Bratislavské lesy a parky sú totiž plné návštevníkov, takže v nich si chvíľku ničím nerušenej pohody moc neužijete. Jarovská bažantica ešte stále pôsobí ako malý balzam na dušu, ponúka ticho, pokoj i nedotknutú prírodu.