Dobrá voľba profesie poháňa človeka vpred (časť 1/2)

V rámci literárnej vedy patrí prof. PhDr. František Alabán, CSc. medzi špičkové osobnosti nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Za svoj úspech považuje skutočnosť, že založil Katedru hungaristiky (v začiatkoch Katedru ugrofínskych jazykov) na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Poďme sa v rozhovore bližšie zoznámiť s pánom profesorom Alabánom, ktorý na základe skúseností tvrdí aj to, že „Každý človek má iný talent, inú prácu a iné záujmy. Všeobecne platný recept na dosiahnutie úspechov neexistuje, ale je optimálne, keď človek robí takú prácu, ktorú má rád.“

Patríte medzi popredných predstaviteľov maďarskej literárnej vedy nielen na Slovensku, ale aj v maďarskom kontexte v rámci strednej Európy.
Čo Vás poháňa vpred vo Vašom povolaní?

Keď som skončil štúdium na Filozofickej fakulte budapeštianskej univerzity ELTE, vrátil som sa na Slovensko. Urobil som to prirodzeným spôsobom, lebo táto krajina je moja domovina, tu sa cítim doma, aj moja rodina tu žije. Pri voľbe povolania – medzi inými – som si mohol vybrať medzi dvoma možnosťami: buď budem pracovať ako novinár, alebo idem na konkurz za asistenta na bývalej Pedagogickej fakulte v Nitre. Vybral som si druhú možnosť z jednoduchého dôvodu, že aj ako vysokoškolský pedagóg môžem písať do novín, dokonca publikovať aj výsledky výskumnej práce. No a pritom môžem byť úspešný aj v pedagogickej činnosti. De facto: tak sa aj stalo. Okrem toho, že prvé vedecké štúdie, ako aj knižné publikácie mi urobili radosť (z dobre vykonanej práce), inšpirovali ma získať, nadobudnúť ďalšie informácie a vedomosti z mojich obľúbených smerov literárnej vedy: teórie a dejín maďarskej a slovenskej literatúry, literárnej kritiky a komparatistiky. V rámci výskumu som sa venoval tiež maďarsko-slovenským literárnym a jazykovým kontaktom, problematike literárnej komunikácie, maďarskej menšinovej literatúre, vzájomnému vplyvu jazykov a literatúr v regióne strednej Európy, ako aj otázkam metamorfózy identity v jazyku a literatúre.

Po určitých rokoch mi bolo jasné: keby som si nebol vybral správne povolanie, tak moje plány, ako aj sebarealizáciu v práci, by som nemohol dosiahnuť. Dobrá voľba profesie poháňa človeka vpred vo svojej práci. Snáď možno ale pritom zdôrazniť, že základom všetkého dobrého na svete je tiež dôkladne premyslená a presvedčivá voľba.

Mali ste na starosti založenie Katedry hungaristiky na Univerzite M. Bela v B. Bystrici, boli ste prodekanom pre vedu a výskum, vedeckým redaktorom, dekanom bývalej Filologickej fakulty, napísali ste vyše 20 vedeckých monografií, organizovali kultúrno-odborné akcie, ste členom (o.i.) Medzinárodnej spoločnosti maďarského jazyka a literatúry, boli ste vedúcim a členom riešiteľského tímu v 14 vedecko-výskumných projektoch, a i.
Ako ste všetku prácu a funkcie dokázali skĺbiť, resp. zvládnuť? Mali ste/máte čas aj na seba?

Keď ste o tom presvedčený, že má zmysel, čo robíte a chcete dosiahnuť konkrétne výsledky, v takom prípade nepozeráte na čas, ani na vynaloženú energiu. Treba však povedať, že funkcie na akademickej pôde neumožňujú sa vždy plne venovať vedecko-výskumnej práci  a prezentovať výsledky na konferenciách a vo významných  publikáciách. Veď aj rektorát a dekanát je úrad, a rektor, ako aj dekan, sú predovšetkým úradníci, v lepšom prípade manažéri,  ktorí – ako akademickí funkcionári - majú špeciálnu náplň práce, a sú zodpovední za správny chod univerzity, fakulty. Skoro 20 rokov (okrem iných akademických funkcií) som vykonával funkciu vedúceho katedry na nitrianskej a na banskobystrickej univerzite. Táto práca mi umožnila ostať v bezprostrednej blízkosti odborných vecí, organizovať život katedry a zaoberať sa aj vo výskume odbornými záležitosťami.

Zo skúsenosti viem teda, že akademické funkcie vyžadujú celého človeka, ale aj odhodlaný pomáhajúci kolektív. Samozrejme, mňa aj teraz zaujíma, ako si dokážem naplánovať svoj čas. Kým som bol mladší, denne som dokázal pracovať aj 11 - 12 hodín, v súčasnosti si tiež sledujem svoj výkon a formou sebareflexie sa snažím držať adekvátnu mentálnu kondíciu. A pravidelne pracujem. Vďaka množstvu nazbieraných odborných materiálov, literatúry a tiež vďaka svojej mentálnej schopnosti som v ostatných piatich rokoch napísal a vydal päť samostatných knižných publikácií (z toho jednu v Nemecku).

V poslednom období sa pripravujú, alebo už aj zavádzajú dôležité zmeny na slovenských univerzitách, ktoré ovplyvňujú perspektívu univerzít, ako aj samotné štúdium a život študentov.
Podľa Vás aké zásadné zmeny sú aktuálne a budúcnosť ovplyvňujúce v živote našich univerzít?

Z doteraz realizovaných projektov som privítal tzv. revíziu študijných odborov, v ktorých môžu vysoké školy v Slovenskej republike poskytovať vysokoškolské vzdelanie. Zníženie počtu študijných odborov totiž, ako aj zavedenie nových odborov efektívne prispieva k štrukturálnym zmenám, ako aj k aktualizácii celého systému odborov. Najnovšie schválené materiály som mohol preštudovať ako nominovaný expert študijného odboru filológia, ktorá sa skladá z 11-tich odborov, a predovšetkým sa to týka jazykov, literatúr, jazykovedy, literárnej vedy, prekladateľstva a tlmočníctva, vo všetkých rozpracovaných stupňoch vysokoškolského štúdia, ako aj rigorózneho konania.

K tomuto komplexnému materiálu mám poznámku: prečo sa nevyžaduje stanovisko kompetentných osôb aj k predpokladu uplatnenia absolventov konkrétneho študijného programu v praxi? Táto informácia by určite bola veľmi užitočná a zaujímala by aj potenciálnych uchádzačov o konkrétne študijné programy, ako aj odborné pracoviská...

Pri vytvorení novej skladby študijných odborov treba spomenúť aj ďalšie zmeny zásadného charakteru. V rámci nových reforiem Akreditačná komisia, poradný orgán vlády SR, bola od 1.1.2020 zrušená a jej agendu prevzala Slovenská akreditačná agentúra, ktorá už  kreovala svojich orgánov. V súčasnosti najaktuálnejšími  témami sú v živote univerzít: kvalita vysokoškolského vzdelávania, primárna úloha a poslanie univerzít, podstata zmien, ktoré by priniesli výrazné zlepšenie kritizovanej  kvality vysokoškolského vzdelania... Samozrejme, výsledky odborných diskusií priamo ovplyvňujú vytvorenie podmienok a kritérií akreditácie študijných programov 1., 2.a 3. stupňa vysokoškolských  štúdií, ktoré môžu zabezpečiť existenciu a perspektívu našich univerzít.

Nemožno obísť fakt, že v rámci opatrení proti súčasnému šíreniu koronavírusu  (Covid-19) je vyučovanie prerušené aj na univerzitách. Nová núdzová situácia vyžiadala (v oveľa vyššej miere ako doposiaľ) využívanie tzv. dištančných foriem univerzitného vzdelávania. Podľa mojej mienky takáto forma „samoštúdia“ študentov prostredníctvom elektronickej komunikácie síce nemôže nahradiť v plnej miere zaužívanú prezenčnú formu štúdia, ani osobné  konzultácie, ale umožňuje absolútne používanie internetu v domácom prostredí.

Kto je prof. PhDr. František Alabán, CSc.?
Patrí medzi popredných predstaviteľov maďarskej literárnej vedy. Dvadsať rokov pôsobil na Univerzite KF (predtým Pedagogická fakulta) v Nitre, bol prodekanom pre vedu a výskum a taktiež dekanom na UMB v Banskej Bystrici.

V súčasnosti je univerzitným profesorom na Pedagogickej fakulte Univerzity J. Selyeho v Komárne.

Pán profesor vypracoval vyše 20 vedeckých monografií a samostatných kníh. Taktiež je autorom vysokoškolských učebníc, študijných textov, samostatných zborníkov a antológií. V rámci odbornej špecializácie sa od začiatku svojej profesijnej kariéry orientoval na výskum odboru teórie a dejín maďarskej literatúry a literárnej komparatistiky, venoval sa teoretickým a praktickým otázkam prekladu, interpretácie a recepcie literatúry.

Za svoju prácu získal aj niekoľko ocenení, z ktorých možno spomenúť Mimoriadnu cenu a Prémiu Slovenského zväzu spisovateľov za knižnú publikáciu Pokračovanie a premena v r. 1984, Cenu vedca-pedagóga Mateja Bela v r. 2002, ďalej Striebornú plaketu UMB v Banskej Bystrici v r. 2007, či Pamätnú medailu UKF v Nitre v r. 2014.

Je členom napr. Svetovej rady maďarských profesorov (Budapešť), členom Medzinárodnej spoločnosti maďarského jazyka a literatúry (Budapešť), či členom Spolku maďarských spisovateľov na Slovensku.

Hlavná fotografia: s povolením F. Alabána