Dnes si pripomíname Svetový deň Parkinsonovej choroby. Zaujímavosti, ktoré súvisia s ochorením!

Jedenásty apríl je Svetovým dňom Parkinsonovej choroby. Ľudia na celom svete si pripomínajú toto ochorenie už tradične pochodom, s červeným tulipánom v ruke. Myšlienku upriamiť pozornosť na výskyt a potrebu podpory liečby pacientov s Parkinsonovou chorobou priniesol holandský pestovateľ kvetov Van der Wereld. Ten "Parkinsonom" trpel tiež.

Napriek tomu, že presná príčina vzniku Parkinsonovej choroby nie je známa, vedci na základe dlhoročných výskumov identifikovali skupiny ľudí, u ktorých je pravdepodobnosť vzniku ochorenia najvyššia:

- Muži ochorejú 1,5 x častejšie než ženy;

- Afroameričania a Aziati sú Parkinsonom ohrození menej, v porovnaní s belosmi;

- Choroba sa najčastejšie objavuje u ľudí vo veku od 50 do 60 rokov;

- Ľudia, ktorí majú Parkinsonovu chorobu v rodinnej anamnéze, disponujú väčším rizikom, že ochorejú tiež;

- Pôsobenie rôznych toxínov ovplyvňuje nebezpečenstvo vzniku ochorenia;

- Poranenia hlavy zvyšujú pravdepodobnosť vzniku Parkinsona.

V počiatočnej fáze choroby začínajú odumierať bunky čiernej hmoty v mozgu, produkujúce dopamín, čo má za následok zníženie jeho hladiny v tele. Dlhodobý nedostatok dopamínu však spôsobuje, že človek postupne prestáva ovládať svoj pohyb.

Ako ju diagnostikovať?

V súčasnosti neexistuje žiadny konkrétny test, ktorým by sa Parkinsonova choroba dala s určitosťou odhaliť. Diagnóza sa stanovuje na základe anamnézy, fyzikálnych a neurologických vyšetrení, ale rovnako pravidelnou kontrolou jednotlivých symptómov. Účinným pomocníkom bývajú i zobrazovacie testy CT a MRI.

Medzi zreteľné prejavy Parkinsonovej choroby patrí typický tras, spomalená pohyblivosť, poruchy chôdze i rovnováhy. Ďalšími príznakmi sú strata čuchu, zhoršená črevná pohyblivosť, zápcha, pokles systolického tlaku krvi, sťažené prehĺtanie a artikulácia reči, neskôr tiež psychické zmeny, akými sú depresia, úzkosť či halucinácie. Konečné štádium choroby zahŕňa aj psychotické poruchy a demenciu.

Liek neexistuje

Parkinsonova choroba je progresívne, degeneratívne ochorenie, čo znamená, že sa časom ešte zhoršuje. Vedci doposiaľ neobjavili liek, ktorý by dokázal chorobu vyliečiť. Jej príznaky je ale možné, najmä spočiatku ochorenia, celkom úspešne zmierňovať, no v neskorších štádiách sa účinok liečby znižuje.

Okrem farmakologickej medikácie sa už niekoľko rokov využíva i hĺbková mozgová stimulácia, pri ktorej elektróda, zavedená do mozgu a spojená s neurostimulátorom, umiestneným pod kožou v hrudnej oblasti, produkuje impulzy. Tie sú vysielané do mozgu, kde redukujú elektrické signály, vyvolávajúce príznaky Parkinsonovej choroby. Daná procedúra síce zlepšuje kvalitu života pacienta, ale nerieši samotné príčiny ochorenia.

Dôležitá je pomoc blízkych

Parkinsonova choroba výrazným spôsobom ovplyvňuje život pacienta i jeho blízkych, od ktorých vyžaduje nekonečnú dávku trpezlivosti. Tým, že sa ochorenie postupne zhoršuje, v pokročilých štádiách máva nepriaznivý dopad aj na tých, ktorí sa o pacienta starajú. Vysoká psychická záťaž, pocit zodpovednosti i zvýšené nároky na starostlivosť, môžu u ošetrujúcej osoby viesť k únave a depresii. Pre ľahšie zvládnutie takejto náročnej úlohy odborníci ponúkajú niekoľko užitočných odporúčaní:

• Dodávať pacientovi dostatočný príjem tekutín a vyváženú stravu, bohatú na vitamíny, vlákninu. V podaktorých prípadoch je nutné pristúpiť k podávaniu mäkkej stravy;

• Zabezpečiť pravidelnú lekársku a rehabilitačnú starostlivosť. Pohyb je veľmi dôležitý;

• Upraviť domáce prostredie tak, aby sa v ňom pacient cítil bezpečne;

• Tam, kde je to vhodné, umiestniť držadlá. Tie zabránia strate rovnováhy a pádom. Vhodné je prekryť špeciálnymi krytmi ostré hrany stolov či skríň;

• Dôležité je dostatočné osvetlenie izieb, chodieb, predsiene a WC. Najmä v noci to môže zabrániť pádom, spôsobeným nepostačujúcim priestorom na chôdzu;

• Predmety každodennej potreby (čaj, káva, cukor, chlieb atď.), uložiť na ľahko dostupné miesta. Elektrické prístroje umiestniť tam, kde nehrozí ich nežiadúci kontakt s vodou;

• Zmena v oblečení – malé gombíky nahradiť zipsom, košele vymeniť za trička s dlhým rukávom. Uprednostniť topánky na pevných, nešmykľavých podrážkach a bez šnúrok;

• Prejavy súcitu pacienta oslabujú. Je potrebné podporovať sebestačnosť. Neponáhľať sa, rešpektovať zvýšenú časovú náročnosť na jednotlivé úkony;

• Nevyraďovať pacienta a seba zo spoločenského života. Usilovať sa o primeraný kontakt s rodinou, priateľmi.

Voči Parkinsonovej chorobe nie je nik imúnny

Pápež Ján Pavol II., maliar Salvador Dalí, boxer Muhammad Ali či herec Michael J. Fox - tí všetci trpeli, respektíve trpia, týmto ochorením.

Ortopedická operácia v roku 2001 odhalila, že pápež Ján Pavol II. má Parkinsonovu chorobu. Mal vtedy 81 rokov, no Vatikán zverejnil túto správu až o dva roky neskôr. Pápež mal problém vysloviť súvisle viac ako niekoľko krátkych viet a slabo počul. Zomrel 2. apríla 2005.

Salvador Dalí bol jedným z najvýznamnejších surrealistických maliarov 20. storočia. Narodil sa v roku 1904 v Španielsku. Jeho hlavnými  vyjadrovacími prvkami bola provokácia a šok. Keď mal 77 rokov, lekári mu diagnostikovali Parkinsonovu chorobu. Zomrel 23. januára 1989 na zlyhanie srdca.

Boxer Muhammad Ali je doslova legendou boxu. Narodil sa v roku 1942 v Amerike. Získal štyri tituly majstra sveta v ťažkej váhe a zlatú medailu na XVII. letných olympijských hrách v Ríme. V roku 1982, vo veku 40 rokov, mu bola diagnostikovaná Parkinsonova choroba. Lekári sa domnievali, že ochorenie v tak mladom veku prepuklo v dôsledku otrasov hlavy počas boxerských zápasov. Muhammad Ali zomrel 3. júna 2016 vo veku 74 rokov.

Herec Michael J. Fox sa narodil 9. júna 1991 v kanadskom meste Edmonton. Počas nakrúcania filmu postrehol, že sa mu samovoľne trasie malíček. Na odporúčanie lekárov absolvoval niekoľko testov, z ktorých výsledkov sa dozvedel krutú pravdu. Mal Parkinsona. Mladému, úspešnému hercovi diagnostikovali ochorenie, keď mal iba 31 rokov. Svoj ďalší život zasvätil boju s touto chorobou. V roku 2000 založil nadáciu na podporu výskumu Parkinsonovej choroby, ktorá podporila viac ako 300 projektov a investovala nemalé sumy do klinických skúšok nových liekov, génovej terapie a výskumu kmeňových buniek.