Dnes oslavujú všetky ženy. Zaujímavosti o MDŽ, o ktorých ste (zrejme) netušili

8. marec patrí každoročne ženám. Tento sviatok, známy pod skratkou MDŽ, sa oslavuje v rovnaký dátum už niekoľko desaťročí, a to po celom svete.

Sviatok v ženách, ale i v mužoch, evokuje rozdielne asociácie. Je poznačený radikálnym feminizmom, bývalým režimom či súťažou s inými, zaujímavejšími sviatkami (Valentín, ale aj Deň matiek). Po prvý raz sa sviatok MDŽ oslavoval v ČSR v roku 1921. Už o rok neskôr nadobudol celospoločenský charakter. Druhá svetová vojna oslavy na čas zastavila a sviatok bol zrušený. Na dlhší čas posledný sa konal v roku 1938. Opätovne ho obnovili až v roku 1945.

Nevinný kvet

Na našom území MDŽ zaznamelo najväčší rozmach a vážnosť v čase bývalého režimu. Jeho oslavy sa niesli v znamení červených karafiátov, povinných školských besiedok a vystúpení detí a žiakov. Práve v ére socializmu mu pripisovali veľký význam. Jeho oslavy bývali zväčša povinné. Bolo to spôsobené tým, že v daných časoch sa postavenie ženy asi najviac zmenilo. Po nástupe komunizmu sa neustále zdôrazňovala potreba nástupu žien do zamestnania. Z mnohých matiek v domácnosti sa stali pracujúce matky. Keďže v tých časoch mohli ženy o trojročnej materskej dovolenke iba snívať, išlo pre ne o skutočne náročné obdobie. Dieťa po šiestich mesiacoch odovzdali do jaslí a šup do práce. Po nej rýchlo nakúpiť, avšak ešte predtým vystáť dlhé rady často aj na základné potraviny. Následne vyzdvihnúť deti z jaslí, škôlok a škôl. Navariť, oprať, ožehliť. A ďalší deň opäť od začiatku.

Už ako deti sme v tomto čase často počúvali poznámky, typu: „Kašlem im na ich utierky a karafiát.“ Práve utierky, uteráky, vreckovky, prípadne obrusy patrili k štandardným darčekom na Deň žien. Kým ženy povinne "odtrpeli" program pripravený na ich počesť a v duchu počítali, čo všetko musia do večera stihnúť... muži popíjali na ich zdravie.

Možno preto má aj dnes toľko Slovákov a Sloveniek k MDŽ odmietavý postoj. Nejedna žena v tento deň márne čakala manžela do neskorej noci, pretože sa zdržal v podniku pri oslavách jej sviatku a domov sa vrátil nad ránom v nelichotivom stave. (úsmev) Oslavy MDŽ sa tak stali pre mnohé ženy viac príťažou, než pekným zážitkom.

Asi najviac utrpel spomínaný červený karafiát. Tento inak krásny kvet sa stal na dlhší čas podceňovaným a zaznávaným. Popularite MDŽ neprospieva ani fakt, že mnohé politické strany sa ho snažia využívať v politickom boji. Zábery plných kultúrnych domov a kvetnatných sľubov politikov poznáme predsa všetci.

Trošku z histórie

Napriek tomu, že široká verejnosť pripisuje sviatku žien socialistickú minulosť, samotné začiatky sa datujú do r. 1908, keď v New Yorku vyšli do ulíc tísíce krajčírok, a to pre zlé pracovné podmienky. Nápad oslavovať MDŽ vznikol na Medzinárodnej ženskej konferencii v Kodani v roku 1910. Už o rok neskôr sa k oslavám pridali aj ďalšie krajiny. Medzi prvými boli Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko.

Patronát nad oslavami prevzala OSN, ktorá vyhlásila rok 1975 za Medzinárodný rok žien a presne v tomto roku bol 8. marec oficiálne ustanovený ako Medzinárodný deň žien. 

MDŽ v súčasnosti

Hoci v súčasnosti tento sviatok nie je zďaleka taký populárny a organizovaný, pre tých, ktorí nad ním nezlomili palicu a posunuli ho do osobnejšej roviny, sa nesie v príjemnom duchu. Darčeky už bývajú osobnejšie i milšie. Utierky či vreckovky nahradili parfémy, kozmetika, večere, zážitkové aj darčekové poukazy.