Dnes je sviatok Troch kráľov. Aké zvyky sa s nimi spájajú?

Sviatok Zjavenie pána, alebo taktiež Traja králi, patrí k najstarším kresťanským sviatkom. Oslavujeme ho 6. januára, teda v deň, keď traja mudrci prišli do Betlehema, pokloniť sa Ježišovi Kristovi.

Hoci sú ich postavy opradené rôznymi legendami, prezradíme vám hneď niekoľko zvykov, dodnes uchovaných v mnohých oblastiach Slovenska.

Príbeh z Betlehema

Traja králi pochádzali údajne z Perzie a vo Svätom písme sa o nich píše ako o troch mudrcoch, ktorí sa venovali prírodným vedám, najmä astronómii. Keď zbadali žiariť betlehemskú hviezdu, nasledovali ju v nádeji, že im ukáže cestu k novému židovskému kráľovi. O žiariacej hviezde sa dopočul aj vtedajší židovský kráľ Herodes Veľký. Dal si mudrcov zavolať a prikázal im, aby mu zdelili, akonáhle nového kráľa nájdu, pretože aj on sa mu chce pokloniť. V skutočnosti ho však plánoval zavraždiť, veď nechcel prísť o svoj trón. Kroky mudrcov viedli do Betlehema. Tam našli Jozefa, Máriu a Ježiška, ktorému vzdali úctu a odovzdali mu svoje dary v podobe zlata, myrhy a kadidla. Zlato symbolizovalo kráľovskú dôstojnosť a bohatstvo, kadidlo Kristovo božstvo a myrha jeho utrpenie a smrť. Na spiatočnej ceste mudrci obišli Herodesa, čo ho nahnevalo a podľa legendy prikázal povraždiť všetkých maloletých chlapcov do dvoch rokov. Cítil sa byť nimi ohrozený a nechcel prísť o svoj kráľovský titul. Jozef s Máriou a malým Ježiškom museli pred ním utiecť do Egypta.

Postavy opradené záhadami

Ani dnes nevieme s istotou povedať, či boli mudrci skutočne traja. Môžeme tak usúdiť na základe troch darov, ktoré sa spomínajú v evanjeliu podľa Matúša. V Biblii sa totiž neuvádzajú ich mená a ani počet. Niektoré preklady tejto knihy ich dokonca opisujú ako mágov, astrológov či mníchov. Menovite - ako Gašpar, Melichar a Baltazár, sa spomínajú až v písomnostiach, pochádzajúcich z obdobia okolo 14. storočia. Traja králi sú zvyčajne vyobrazení v orientálnych odevoch, na západe býva jeden z nich opísaný ako černoch.

Kňazská koleda

V tento deň sa na svätej omši dodržiava starý zvyk požehnania vody so soľou. Kňaz spolu s rechtorom, kostolníkom, spevákmi, miništrantmi a nosičmi vyzbieraných naturálií chodia koledovať po domoch, požehnávajú ich a svätia. Príbytky kropia svätenou vodou, okadia ich kadidlom a na zárubne dverí píšu kriedou aktuálny rok a kombináciu písmen C+M+B. Mnohí sa domnievajú, že táto skratka označuje začiatočné písmená mien kráľov, no nie je to tak. Tieto tri písmená pochádzajú z latinskej vety „Christus mansionem benedicat“, čo v preklade znamená "Nech Kristus žehná tomuto domu". Požehnanie má jeho obyvateľov ochrániť pred zlými duchmi. Na mnohých miestach sa táto tradícia zachovala aj dnes, známa je ako kňazská koleda.

Trojkráľové hry

Ďalším zvykom je obchôdzka troch chlapcov s hviezdou od domu k domu. Obchôdzky sú známe ako Trojkráľové hry, prípadne Chodenie s hviezdou, a pochádzajú z 11. až 15. storočia. Traja chlapci vo veku 12 až 15 rokov, preoblečení za troch kráľov, hrajú príbeh s opisom ich návštevy narodeného Ježiša. Štvrtou postavou bol hviezdonos alebo anjel. Skupinka navštevovala domácnosti, spoločne spievali, vinšovali a ďakovali za odmenu. Oblečení boli v dlhých bielych košeliach, na hlave mali koruny a so sebou nosili malé jasličky alebo model kostola.