Denisa založila vo Francúzsku "Rodinoviny". Prezradila nám i prekvapivé zvyky Francúzov

Denisa Braikeh odišla do Francúzska na pol roka, no nakoniec tam zostala. Využila čas strávený na materskej dovolenke a spolu s manželom rozbehli projekt Rodinoviny. Pomocou neho sa môžu starí rodičia spájať s deťmi a vnúčatami aj počas pandémie.

S pani Braikeh sme sa porozprávali nielen o tom, prečo sa oplatí predplatiť babke či dedkovi rodinné noviny, ale tiež o živote v obľúbenej metropole.

Pandémiu koronavírusu ste s manželom využili na vytvorenie projektu Rodinoviny. O čo konkrétne ide?

Sú to noviny, ktoré členovia rodiny vytvárajú pre svojho najstaršieho príbuzného. Najčastejšie je to pre babku alebo dedka, ktorí nemajú prístup na sociálne siete, alebo si nevedia otvoriť mail a popozerať fotky. Chceli sme vyrobiť niečo, kde sa im takáto možnosť naskytne. Zakaždým, keď sa im zacnie za vnúčaťom alebo pravnúčaťom, môžu si otvoriť Rodinoviny, vytiahnuť si jeho fotku a pozrieť si ju. Fotografie sú dostatočne veľké, aby sa starí rodičia nemuseli trápiť nad maličkým obrázkom, práve naopak, všetky sú vo väčšom formáte.

Rodinoviny je aplikácia, ktorá prináša starým rodičom noviny s fotografiami raz za mesiac. Ako presne funguje?

V priebehu mesiaca príbuzní nahrávajú do aplikácie svoje fotky. Keď niekto z rodiny niečo odfotí, dvoma klikmi to pošle do aplikácie a už nič iné nemusí robiť. Na konci mesiaca všetky príspevky dáme dohromady, vytlačíme ich a pošleme šťastnému príjemcovi. Ide o jednoduchý a rýchly spôsob, rovnako ako keby sme fotku poslali cez Messanger. Rodinoviny je mobilná aplikácia a jej produktom sú rodinné noviny.

Kto sa stará o to, aby v aplikácii fotografie vôbec boli a vyberá tie najvhodnejšie na zaradenie do novín?

Rodina si „zvolí“ jedného zo svojich členov za správcu. Ten si založí v aplikácii účet, do ktorého získa prístup celá rodina. Počas mesiaca majú všetci možnosť posielať tam fotky, ktoré by chceli umiestniť do rodinných novín.

Kde sa zrodil nápad založiť Rodinoviny?

Keď som sa odsťahovala do Francúzska, videla som sa so starými rodičmi raz, maximálne dva razy ročne - po príchode na Slovensko. Ani jedna, ani druhá babka nemajú mobilný telefón, ktorý by vedeli ovládať spôsobom, aby dokázali prijímať a pozerať fotky. Preto sme si ako rodina vytvorili na sociálnej sieti skupinu, kde sme si posielali fotografie, ale tiež písali, čo sme varili, čítali, kde sme boli. Zakaždým, keď niekto išiel k babke na návštevu, pár fotiek jej vytlačil. Takto to fungovalo asi rok. Potom nám napadlo, že by sa z fotografií dalo vytvoriť niečo krajšie, napríklad kalendár. Lenže ten je aktuálny iba rok a nechceli sme, aby naši starkí zakaždým čakali do decembra na nové fotky dajme tomu pravnučky, ktorá sa narodila v januári. Preto sme sa rozhodli začať ich tlačiť každý mesiac vo forme novín. A noviny boli na svete. :-)

Už vyšlo prvé číslo?

Áno, tento rok v januári. Poslali sme ho našej babke, keď mala narodeniny. Odvtedy sme začali posielať noviny i ďalším záujemcom. Aktuálne ponúkame náš projekt do sociálnych zariadení pre seniorov. Ak by si domov dôchodcov vzal noviny pre všetkých svojich klientov, za jeden deň by sme potešili 10, možno aj 150 ľudí.

Kto vyvíja celú aplikáciu?

Môj manžel Daniel.

Celý nápad ste uviedli do života počas materskej dovolenky, ktorú trávite vo Francúzsku. Prečo práve tu?

Na strednej škole som mala francúzštinu ako cudzí jazyk. Po jej skončení som sa rozhodla pokračovať v štúdiu na vysokej škole a vybrala si francúzštinu v kombinácii s ďalším predmetom, a to s cestovným ruchom. Vždy ma lákali jazyky s nejakou kombináciou. Počas vysokej školy bežali výmenné programy typu Erazmus, takže sen o Francúzsku sa stával postupne realitou.

Vedeli ste už vtedy, že by ste v tejto krajine chceli žiť?

Podľa mňa nie. Ale po vysokej škole som si tu našla prácu. Pomáhala som rozbehnúť jeden francúzsky program na Slovensku. Odvtedy prešli štyri roky, v priebehu ktorých som pracovala v oblasti marketingu a starala sa o sociálne siete. Skúsenosti z danej práce využívam aj pri Rodinovinách.        

V čom je Francúzsko iné než Slovensko?

Najväčší rozdiel vidím v pohľade na materstvo a prácu žien. Vo Francúzsku sa väčšina žien vracia do zamestnania po troch mesiacoch od pôrodu. Nikoho nezaujíma, že dieťa v noci nespí, takže sa nevyspí ani ona. Jednoducho, musí ísť do práce. Obvykle to hodnotíme naopak – čo je lepšie vo Francúzsku ako u nás. Toto je ale jedna z vecí, ktorá je určite lepšia na Slovensku. Mamina môže zostať doma dokiaľ chce. Už len samotná materská dovolenka - na Slovensku šesť mesiacov, vo Francúzsku desať týždňov. Keďže mám malú dcéru, toto mi momentálne asi najviac bije do očí.

Ako to matky, ktoré nastúpia do práce pár týždňov po pôrode, zvládajú?

Neviem, ja som to našťastie nemusela riešiť. Ťažko si to viem predstaviť. Moja kamarátka má muža, vojaka. Ten chodí často na služobné cesty a ona to „zvláda – nezvláda“. Veľa mamičiek nedojčí, takže sa môžu s manželom striedať. Jednu noc vstáva k bábätku mama, druhú zas otec. Aspoň každú druhú noc sa vyspia. V rodinách, kde muž slušne zarába, si matky môžu dovoliť zostať doma aj šesť mesiacov. Ak mladá rodina býva niekde blízko pri rodičoch, tí im taktiež pomáhajú. Keď dieťatko trošku odrastie, ide do jaslí alebo škôlky. Nikto sa mamičiek nepýta, čo a ako zvládajú. Jednoducho fungujú.

Rodičovská starostlivosť je viac rozložená?

Asi áno. Ale záleží od každej rodiny, ako si starostlivosť o dieťa podelí.

Je to i prípad vašej domácnosti?

Ja som mala klasickú, slovenskú materskú dovolenku. Dcéra Estelle prespala od šiestich týždňov celú noc, takže sa to dalo.

Ako vyzerajú francúzske jasle?

Obyčajné jasle fungujú podobne ako naša škôlka. Potom sú tu súkromné jasle, v ktorých je menej detí a viac učiteliek. Rodičia si môžu najať aj opatrovateľku. Ak je v rodine jedno dieťa, nosia ho k opatrovateľke. Ak sú v rodine dve alebo tri deti, opatrovateľka chodí do rodiny.

Čo povestná francúzska výchova? Naozaj deti krásne zdravia a všetko zjedia?

Deti vo Francúzsku sú drzé. Čo sa týka jedla, nepreberajú, zjedia všetko. Býva to ale tak, že mama postaví na stôl štyri jedlá. Dieťa si z nich vyberie samozrejme koláč a nič iné už nezje. Deti sa pekne správajú, keď sú v škôlke alebo s niekým cudzím. Akonáhle sú doma s rodičom, celá výchova ide bokom. Povedala by som, že sa pekne správajú, keď sa niekto pozerá.

A čo rodinné večere? Naozaj to ženy aj popri deťoch a práci zvládajú?

Mamy síce dajú deti do škôlky, kde sú prakticky od rána do večera, ale mám pocit, že potom sú naozaj s nimi. Keď ich o piatej vezmú zo škôlky, parky sú preplnené, všade je veľa detí. Nie je to o tom, že ich vezmú zo škôlky, posadia pred televízor, štýlom rob si, čo chceš. Tým, že nemôžu byť s deťmi ako my, snažia sa im to vynahradiť po večeroch alebo cez víkendy. Chodia do parku na pikniky, robia barbecue. Cez víkendy sú rodiny všade. Vo Francúzsku sa nestretnete s tým, že by rodina sedela doma, pokiaľ rodičia majú voľno. Celý víkend trávia vonku, nevaria, urobia si piknik. Ten čas, ktorý majú, deťom aj naplno dávajú.

Sú rodičia vo Francúzsku skôr prísni alebo benevolentní?

Väčšinou sa stretávam so ženami, ktoré majú menšie deti. Výchova malých detí sa tu neberie tak vážne, ako výchova staršieho, napríklad päťročného dieťaťa. Vo Francúzsku existujú dva silné, výchovné prúdy. Ten prvý – rodičia sa snažia dieťa usmerňovať pekným slovom. No u všetkých detí taký prístup nefunguje. Keď dieťaťu povedia, „toto sa nesmie“ a ono to aj tak urobí, viac to neriešia. A potom sú tu rodičia s ráznou „slovenskou“ výchovou. Aj to občas vidím.

Vedú sa vo Francúzsku deti skôr k samostatnosti alebo im rodičia zabezpečujú “full service”?

Už tým, že ich dávajú tak malé do jaslí, sú k samostatnosti prirodzene vedené. Rodičia všade počúvajú, aké je potrebné, aby deti boli samostatné a vedeli sa o seba postarať. Je tu veľký tlak na individualizmus.

Sú Francúzky kamarátske povahy, klebetia nad kávou a posielajú si recepty? :-)

Záleží, ako dlho sa s nimi človek pozná. Napríklad, mamy v škôlke tým, že neboli štandardne s deťmi doma, sa medzi sebou nepoznajú. Nie je tu veľa mamičiek, s ktorými by sa dalo chodiť kočíkovať. Počas materskej som kočíkovala väčšinou sama. Záleží tiež na tom, odkiaľ sa ženy poznajú. Či je to z práce, z plávania alebo iného, voľnočasového krúžku. Na základe toho si buď vymieňajú recepty, alebo si nevymieňajú nič. A ani sa nezdravia. :-) Ja som zhruba rok chodila na jógu, no neviem meno ani jednej ženy, ktorá tam chodila so mnou. Po cvičení sme si zbalili karimatku a každá šla svojou cestou.

Aká je kvalita škôl a vzdelania?

Záleží na tom, či žijete v malom alebo vo veľkom meste. Na horšom sídlisku či v lepšej štvrti. Vo Francúzsku fungujú centrá voľného času a podľa toho, v akej časti mesta bývate, takú ponuku máte. Čím lepšia štvrť, tým viac kvalitnejších ponúk, no a tým viac času v nich deti trávia. Malé deti v stredu nechodia do školy. Vtedy majú krúžky. Mamy v stredu nepracujú, majú voľno a chodia na krúžky s nimi. Ostatné dni je to horšie, deti v škole končia o štvrtej alebo piatej. Fakt neskoro.

Aké krúžky sú medzi deťmi populárne?

Všetky zvieratká a poníky. Nie sú tu krúžky typu modelovanie, no deti veľmi veľa športujú. Každé navštevuje dva až tri športové krúžky. Uprednostňujú skôr fyzické aktivity.

Zvládajú deti tento náročný režim?

Režim závisí od vekovej kategórie. Deti majú počas dňa od 12:00 do 14:00 voľno na obed. Niektoré si v tomto čase robia domáce úlohy, iné idú na športový krúžok. Každý má čas nastavený individuálne. Podľa mňa to nie je celkom vyvážené. Deti sú štyri dni v týždni od rána do večera v škole a potom majú dva dni, keď celý čas športujú.

Takže rodičia riešia klasické vozenie z krúžku na krúžok?

Opäť záleží, kde človek žije. Vo veľkom meste, kde je plaváreň na jednej strane mesta a jazdenie na koni na druhej, samotný presun zaberie aj hodinu a pol. V malom meste sa otočíte za 30 minút.

Sú Francúzky také dobré kuchárky, ako sa hovorí? Chodia niekedy do McDonald's?

V nedeľu večer. Vtedy nevaria. Ak teda nemajú malé deti a chcú žiť eko-bio. Pokiaľ ide o reštaurácie, spomínaný Mekáč je veľmi populárny. Francúzska kuchyňa je ale naozaj výborná. Či už jete v škole, alebo sa stravujete v celozávodnej jedálni, strava býva rozmanitá. V ponuke sú nielen hranolky, mäso a ryža, ale aj zelenina a ovocie. Najesť sa môžete tiež v niekoľkohviezdičkovej reštaurácii, kam prídete na večeru, trvajúcu pokojne 4 hodiny. V ponuke je 9 chodov a vy neviete, čo bolo lepšie.

Aké pokrmy sa vo francúzskej kuchyni bežne varia?

Najčastejšie mäso so zeleninou, často bez prílohy. To sa varí najmä na obed. Polievky Francúzi zvyknú variť iba na večeru. Ak sa varí na večeru polievka, nerobí sa už nič iné. Vo francúzskej kuchyni je veľa rýb a morských plodov, od ústric až po chobotnice. Tie sa často pripravujú na Vianoce, na Silvestra alebo na Veľkú noc. No a Francúzi pečú úžasné koláče. Keď som tu bola prvýkrát, pribrala som kvôli nim 15 kíl.

Čo ste vy pochytili z francúzskej kuchyne a varíte to doma?

Napríklad Ratatouille. Vo Francúzsku je každé jedlo zeleninové. Na Slovensku som si zvykla, že zelenina sa pridáva do rizota, respektíve je servírovaná ako príloha. Niekedy sa robí šalát. To je asi všetko. Tu varím vždy zo zeleniny. Zeleninu majú radi aj francúzske deti, dbá sa na to, aby sa varilo sezónne. Teraz je v obchodoch minimum paradajok. Žijeme na mrkve a pórku. :-)

Máme za sebou Veľkú noc. Majú Francúzi nejaké tradičné veľkonočné jedlo?

Niečo ako šalát s rezňom nemajú. Sú veľmi kreatívni, nepreferujú jedno jedlo, ktoré by pri tejto príležitosti varili. Skôr svojich 10 typických jedál a každý si vyberie, čo chce. Jeden z mnohých chodov, ktorý sa zvykne na Vianoce a sviatky podávať, sú ústrice. Na Veľkú noc nemajú žiadne špeciálne menu, akurát skrývajú veľkonočné vajíčka.

Majú Francúzi radi takéto zvyky?

Oni si na zvyky príliš nepotrpia. Napríklad ani na svadbe.

Čo je potom typická súčasť ich rodinného života?

Jedlo. :-) A rodinné aktivity vonku. Idú na celý deň do múzea, na bicykel, urobia si piknik v prírode. Tu už aj malé deti navštívia minimálne raz do mesiaca múzeum. Neberú to ako trápenie, naozaj si čítajú popisky k obrazom, sprievodcu, snažia sa dozvedieť čosi nové. Keď idú do múzea, tak preto, že ich to zaujíma.

Je pravda, že sú Francúzky také elegantné, ako sa to ukazuje vo filmoch?

Pravé Francúzky áno. Nikdy nevyjdú z domu v teplákoch a neupravené. Francúzke ženy nemajú tepláky. Nanajvýš legíny na šport. Chodia oblečené jednoducho a pekne, sú učesané, nalíčené, starajú sa o seba.

Ktoré miesta vo Francúzsku ste už navštívili?

Lepšia otázka by bola, ktoré miesta som ešte nenavštívila. :-) Páčilo sa mi v Annecy, ktoré často volajú aj francúzske Benátky. To je mestečko na hranici so Švajčiarskom. Je tam krásne, čisté jazero, nádherný výhľad na Alpy, môžete sa okúpať v príjemne teplej vode, je tam naozaj krásne. V zime sa dá ísť kamkoľvek do hôr, všade je pekne. Paríž spomínať nebudem, ten spomína každý.

Nechce si každý, kto príde do Francúzska, vyskúšať život v Paríži?

Dnes by som tam už bývať zrejme nechcela. Ešte keď je človek mladý a študuje, tak áno. Ale s dieťaťom? To by som bývala v malom dvojizbovom byte na nejakom strašnom sídlisku a celé dni trávila v metre. Je pekné ísť do Paríža na výlet, ale bývať tam, to si neviem predstaviť.