Daniela Thurissey: O živote v Paríži, francúzskych svadbách a second-hande pre deti

Daniela Thurissey: O živote v Paríži, francúzskych svadbách a second-hande pre deti

29.04.2021 | Daniela Thurissey | Marcela Beňová

Daniela Thurissey žije už 9 rokov vo Francúzsku a spolu s manželom tu vychovávajú dve deti. Okrem fotenia svadieb v metropole módy, založila online second-hand s francúzskou módou pre deti, aby boli známe svetové značky dostupné aj pre slovenské mamičky.

Na úvod otázka, ktorá sa zrejme očakáva. Ako ste sa dostali do Paríža? :-)

Do Francúzska som odišla pracovať ako au-pair. Malo to byť na 9 mesiacov a som tu už deviaty rok. Krátko po príchode do Paríža som sa zoznámila s budúcim manželom a po nejakom čase sme sa rozhodli, že tu zostaneme. Nebolo mi jasné, čo tu budem robiť, a aj francúzštinu som sa učila za jazdy.

Najskôr sme bývali v hlavnom meste, no po narodení dcéry sme sa presťahovali asi 10 minút od Paríža. Miesto, kde bývame, bola kedysi dedina a napriek tomu, že dnes má už 30 000 obyvateľov, stále si udržuje ráz malého mestečka.

Aký je život v Paríži?

Máme dve deti, syn bude mať v septembri šesť a dcéra tri roky. Kým sme deti nemali, žilo sa nám v Paríži dobre. Potom to už začalo byť logisticky náročné. V dome, kde sme bývali, nebol výťah, takže som si obe tehotenstvá odchodila po točitých schodoch, aj kočík som ťahala hore – dole. Napokon sme sa zhodli, že iné bývanie bude pre nás praktickejšie.

Bývanie v tejto metropole je pre mnohých splneným snom...

Mali sme byt blízko Víťazného oblúka. Domy v Paríži sú konštruované tak, že majú päť alebo šesť poschodí. Na prízemí sa nachádzajú obchody alebo reštaurácie. Prvé poschodie patrí majiteľom obchodov. Na druhom a treťom poschodí žije noblesnejšia vrstva. Vyššie poschodia obývajú menej zámožní ľudia a úplne hore bývajú služobné byty. V minulosti v nich boli ubytované slúžky. My sme mali v byte dvere z kuchyne, ktoré boli zamknuté. Kedysi ho ako vchod používali slúžky, pretože nesmeli vchádzať hlavnými dverami.

Nechýba vám atmosféra Paríža?

Chýba, ale dnes máme v živote iné priority. V Paríži sme žili do synových troch rokov. Kým bol sám, často sme chodievali do centra, nebol problém cestovať metrom. No keď sa narodila dcéra, bol to pre nás veľký stres. Strážiť jedno dieťa a zároveň dávať pozor na kočík. Rovnako aj nosiť nákupy s dvoma deťmi. Náš byt bol nádherný, ale nie veľmi praktický. Zato sme mali v každej miestnosti krb. :-)

Ako vyzerá materská dovolenka v tejto krajine?

Keď sa syn narodil, vôbec nechcel spať. Aby som ho nezobudila, strávila som prvú zimu na prechádzkach a mrzla pri káve na otvorených terasách. Toto obdobie bolo nesmierne náročné. Keď trochu vyrástol, začali sme chodiť aj na výstavy, to už bola celkom pekná materská. Zo začiatku som poznala málo mamičiek, takže som zažívala silný pocit izolácie.

Francúzsky všeobecne asi neprežívajú materskú ako my Slovenky...

Tu keď žena otehotnie, hneď zavolá na radnicu vo svojej štvrti, aby si zaistila miesto v jasličkách. Moja dcéra šla do jaslí, až keď mala 15 mesiacov. A to mi moje francúzske kamarátky povedali, že je to šialené, zostať tak dlho doma. Naopak, slovenské kamarátky sa čudovali, že ju tam dávam takú maličkú. Všetky moje kamarátky sa veľmi skoro vracali do práce a ja mám pocit, že im prospel fakt, že sa realizujú. Pri synovi som bola na materskej tri roky a ku koncu som mala pocit, že už nevládzem. Po narodení dcéry som prvú svadbu fotila, keď mala dva mesiace. Vtedy pomohol tatinko a postrážil ju. Oteckovia sa tu vo výchove detí veľa angažujú, napríklad ráno v škôlke je polovica oteckov.

Kde ste v Paríži pracovali?

Spočiatku som strážila deti. Neskôr, keď sa zlepšila moja francúzština, som začala fotiť. Okrem svadieb fotím portréty a tiež rodiny s deťmi. Zaujímavosťou je, že Francúzi majú radi life fotenie. Keď prídem k nim domov a vyfotím, ako žijú. Oni sa často sťahujú a takto majú zdokumentované konkrétne obdobie ich života. Občas mám príležitosť fotiť aj medzinárodné svadby. Bola to napríklad karibská svadba, veselá a plná rumu, fotila som aj páry zo severnej Afriky, kde mali svadobčania oblečené tradičné odevy.

Aké sú francúzske svadby?

Harmonogram francúzskej svadby je úplne iný. Obrady bývajú väčšinou doobeda, kým u nás sú poobede. Vo Francúzsku po oficiálnom sobáši nasleduje laický obrad, určený len pre pozvaných, napríklad niekde na záhrade. Nie je tam kňaz ani úradník z radnice, iba mladomanželia. Potom sa podáva kokteil, večera je okolo ôsmej a po nej sa rozprúdi zábava.

A čo francúzske nevesty?

Väčšinou sú mestské, moderné a praktické. Na druhej strane, svadby v kostole sa stále spájajú s objemnejšími šatami. Nielen šaty, ale všetko okolo pôsobí uvoľnenejšie. Deti sa svadby nezúčastňujú, ak tam aj nejaké sú, stará sa o ne opatrovateľka. Mladomanželia často zverujú zábavu profesionálnemu organizátorovi, a oni si svoj deň naplno užívajú. Čo sa týka veku, mala som nevesty 55+, ale aj pani, ktorá už mala dospelú dcéru a s mužom si povedali, že sa po 25. rokoch vezmú.

Aké typy fotiek majú radi?

Čínske a japonské svadby milujú klasiku - fotku pred Víťazným oblúkom. Naopak, mnohé páry nechcú nič typické. Stačí im, keď si sadnú niekam na kávu a je tam cítiť Paríž.

Nemali ste problém nájsť si vo Francúzsku zákazníkov?

Počas tehotenstva som písala do viacerých svadobných agentúr a dve sa mi aj ozvali. Začala som pracovať krátko po narodení dcéry a bolo to neskutočne jednoduché. Spolupráca cez agentúry je super, nemusím zakaždým kontaktovať nevestu, agentúra mi dá zoznam hostí, harmonogram, povie mi všetko dôležité. Je to pre mňa menej stresujúce. No teraz ma už oslovujú aj samotné nevesty.

Okrem toho ste pre slovenské mamičky rozbehli francúzsky second-hand s detským oblečením. Povedzte nám o ňom viac.

Náš internetový second-hand je určený pre slovenský a český trh, máme tiež svoju webstránku. Keď bol náš syn Hugo malý, veľa vecí zdedil, no kupovali sme aj nové oblečenie. Som ekologicky zmýšľajúci človek a často som rozmýšľala, či nie je škoda, že nejaké oblečenie vynosí len jedno dieťa. Značky, ktoré ponúkam v mojom second-hande, vyzerajú aj po viacerých deťoch ako nové. Niektoré kúsky oblečenia som dostala po mojej neteri. Nosila ich ona, potom moje deti a myslím, že ich môžem pokojne poslať ďalšej kamarátke, pretože som si istá, že prežijú ďalšie tri, možno aj štyri generácie detí.  

Aké značky vo svojom online obchodíku Bambi et poupette ponúkate?

Ponúkam napríklad oblečenie Petit Bateau. Značka bola založená v roku 1893 a jej oblečenie nosil ešte aj môj muž. Potom je to klasickejšia značka Jacadi, vyrábajúca kúsky podobné tým, aké nosili „deti z dobrých rodín“ spred 30. rokov. Máme aj oblečenie Cyrillus. Ďalej ponúkame kúsky z biobavlny od španielskych výrobcov, zameriavajúcich sa na ekologickú výrobu a tiež obľúbené francúzske značky Ikks a CATIMINI. Počas pandémie koronavírusu, žiaľ, niektoré z nich skrachovali. Nájdete u nás aj naozaj luxusné značky, ktoré oblečiete deťom na narodeniny alebo sviatok. Tieto šaty sú krásne.

Čím sú tieto značky charakteristické?

Držia si svoj prvok. Napríklad Jacadi ponúka šaty s typickými volánikmi. Tie nájdete v každej ich kolekcii. Detské francúzske značky kladú dôraz na to, aby ich oblečenie prežilo generácie nielen kvalitou, ale i štýlom.

Koľko stojí detský kúsok v pôvodnej cene?

Napríklad slávnostné šaty Bonpoint stoja od 200 do 300 eur. Šaty Jacadi kúpite za 40 až 80 eur, Petit Bateau je trochu lacnejší, za ne zaplatíte od 30 do 70 eur.

Ako sa k týmto vychyteným kúskom dostanete?

Na Facebooku fungujú skupiny “mamy odtiaľto” alebo “mamy zo susedných dedín”, do ktorých ženy dávajú inzeráty. Nejaká mamička pridá inzerát, kde oblečenie nafotí, ja sa jej ozvem, dohodneme sa, že k nej prídem a vyberiem si, čo chcem. Mamina je spokojná, že sa nemusí zapodievať predávaním jednotlivých kúskov, pretože nakúpim aj 30 vecí naraz. Doma oblečenie operiem, ožehlím, nafotím a pošlem do skladu na Slovensku. Momentálne posielame maminkám balíky cez Slovenskú poštu alebo Zásielkovňu.

Máte tip, ako správne nakupovať detské šaty ?

Francúzske značky majú iné číslovanie. Na našej webstránke síce dodržujem veľkosti výrobcov, ale do zátvorky napíšem aj centimetre. Napríklad, oblečenie pre ročné dieťa je vo francúzskom číslovaní veľkosť 74, čo je u nás veľkosť pre dieťa vo veku 9 mesiacov. Preto mamičky vždy upozorňujem, aby si pozreli centimetre, uvedené v zátvorke. Na francúzske číslovanie sa nedá veľmi spoľahnúť, preto každý kúsok oblečenia pomeriam. Raz som dostala vynikajúci návrh na zlepšenie, ktorý som okamžite zrealizovala. Urobila som skicu nohavíc, zmerala pás, vonkajšiu a vnútornú dĺžku nohavíc a keď nejaká mamina nevie, či sa s veľkosťou trafí, premeria si podľa skice nohavice, ktoré už má doma.

Pre aké vekové kategórie ponúkate oblečenie?

Od 0 do 8 rokov.

Ako Francúzky obliekajú svoje deti?

Je rozdiel, či ste v Paríži alebo v menšom meste. Francúzske deti sú málokedy farebné. Dievčatká nie sú celé ružové a chlapci nie sú celí modrí. Veľa sa nosí tmavomodrá a zelená, nie však pistáciová, ale skôr olivová. Obľúbené sú béžové nohavice a málokedy uvidíte detské motívy ako Spiderman. Deti sú oblečené decentnejšie ako na Slovensku.

Je téma detskej módy v krajine populárna?

Ale áno, ženy si robia radosť. Mamičky sú ekologicky uvedomelé a vsádzajú na kvalitu, nie na kvantitu. To však neznamená, že majú kapsulový šatník. Vôbec im nevadí, keď ich dieťa ide do parku v rifliach a v košeli, pretože vedia, že tie kúsky prežijú pranie. Majú radosť, ak je ich dieťa pekne oblečené aj cez týždeň, nielen cez víkend, keď idú k babke na obed. Nikoho neprekvapí, keď nájde dieťa v bledých šatách alebo v ružovej kožušinke v pieskovisku a keď sa zašpiní, nik to nedramatizuje.

Čo osobne sa pri výbere oblečenia páči vám?

Milujem jednoduché kúsky. Naopak, nenájdete u nás postavičky. Dôležitá je kombinovateľnosť, tmavomodrá, biela farba, košele, nadčasové kúsky. Moja dcéra napríklad nenosí šaty, ale zbožňuje kraťasy a pančušky.

Plánujete ponúkať neskôr aj doplnky?

Francúzske deti tých doplnkov, napríklad čelenky, nenosia až tak veľa. Základom sú čiapky, šály a rukavice. Neskôr plánujeme našu ponuku rozšíriť.

Ak ide o štýl, čo je vo Francúzsku trendy?

Mikáda, ofiny. Dievčatká nenosia dlhé vlasy, skôr krátke. A nemajú náušnice.

Je záujem o detské oblečenie z Francúzska, ktoré ponúkate na vašej webovej stránke?

Boli sme príjemne prekvapení. Tým, že to robím sama, neoslovujem masy kupujúcich, obchodík je skôr komorný. Samozrejme, nemôžem konkurovať veľkým reťazcom a ani to nemám v pláne. Stačí mi, ak ľudia majú radosť z kúpy pekného kúsku. V súčasnosti ponúkam okolo 600 kusov oblečenia.

Móda vás očividne chytila za srdce...

Áno, veľmi. Odkedy som vo Francúzsku, prešiel môj šatník premenou. Nosím veľa čiernych, bielych a tmavomodrých vecí, rifle, biele tričko, tmavomodrý trenčkot, balerínky alebo tenisky. Obliekam sa veľmi jednoducho. Parížanky často nosia kožené bundy. Raz sme boli na oslave narodenín jednej Parížanky. Manžel jej kúpil koženú bundu a ona skonštatovala, že teraz už je konečne Parížanka. Milujú aj oversized veci, veľké huňaté kabáty, do ktorých sa zababušia a na jar jemné kvetinkové šaty. K tomu si však dajú práve koženú alebo rifľovú bundu a tenisky. Podpätky nosia málo, pretože veľa chodia pešo. Parížanky sú skôr praktické.