Cvičenie na predpis – podľa nového výskumu nás robí zdravšími!

Cvičenie na predpis – podľa nového výskumu nás robí zdravšími!

18.11.2020 | Cvičenie a pohyb | Milan Cigánik

Pohyb ako jeden zo základných prejavov života je tiež nástrojom na zabezpečovanie základných ľudských potrieb. Štatistiky dokazujú, že prospieva k zdraviu, no výrazne ovplyvňuje i kvalitu života. 

Priznajme si, že väčšina z nás by si priala, keby nám lekár mohol predpísať zázračnú pilulku ako dokonalú náhradu poctivého tréningu. V súčasnosti nemožné :-) Preto by sme sa mali spoliehať sami na seba. Malo by byť v našom záujme udržiavať sa v kondícii, fit a zaručiť si tým zdravší a dlhší život.

Pohybová aktivita ako kľúčový faktor

Pre fyzické a duševné zdravie človeka je však pravidelné cvičenie veľmi dôležité. Početné výskumy prišli so závermi, že fyzická aktivita znižuje riziko depresie, úzkosti, cukrovky, srdcových chorôb, mŕtvice, mnohých druhov rakoviny a predchádza i predčasnej smrti. Príkladom takýchto aktivít môžu byť pravidelné prechádzky, rýchla chôdza, bicyklovanie, plávanie, práca v záhrade, tanec či ďalšie aeróbne cvičenia.

V Amerike len menej ako 5 percent dospelej populácie vykonáva fyzickú aktivitu po dobu aspoň 30 minút denne a každý tretí jedinec absolvuje odporúčané množstvo pohybu týždenne. Podobne je tomu i v iných častiach západného sveta, kde sa zhruba štvrtina mužov a žien označuje za fyzicky neaktívnych. V globále je nedostatok fyzickej aktivity zodpovedný za cca 10 percent úmrtí v dôsledku chronických ochorení. Tomu každoročne  zodpovedá štatistika viac než 2 milióny úmrtí v celosvetovom meradle.

Výsledky európskeho zisťovania o zdraví – EHIS z roku 2014 potvrdili, že takmer polovica slovenskej populácie vo veku 15 a viac rokov sa vo svojom voľnom čase nevenovala žiadnej fyzickej aktivite. Aspoň 150 minút týždenne praktizovalo aeróbne pohybové aktivity iba necelých 30 percent Slovákov vo veku 15 rokov a viac a iba okolo 13 percent sa venovalo aspoň dva dni v týždni činnostiam zameraným na posilňovanie svalstva.

Skúste ale prinútiť ľudí, aby zmenili svoj sedavý spôsob života, ktorý má na zdravie človeka obzvlášť negatívny vplyv, a začali sa viac hýbať. Uvidíte, že to bude pre vás poriadna výzva. Výskum totiž ukázal, že ľudia majú prirodzené sklony nenávidieť akékoľvek pohybové aktivity a udržiavanie sa v kondícii. 

Fyzická aktivita na lekársky predpis

Vedci z univerzity vo švédskom Göteborgu prijali 444 pacientov, ktorí ani po šiestich mesiacoch nedosiahli požadovanú úroveň fyzickej aktivity, napriek tomu, že od nich získali cvičebné tréningy alebo ako na to vo svojej štúdii odkazujú, „fyzickú aktivitu na lekársky predpis". Títo pacienti navštevovali 15 rôznych zdravotníckych centier mesta Göteborg.

Samotná liečba pozostávala z troch častí:

  • z individuálnej konzultácie s pacientom,
  • z predpísania fyzickej aktivity na mieru,
  • zo sledovania stavu pacienta.

Výskum ukázal, že po šiestich mesiacoch si až 73 percent vybranej vzorky pacientov zvýšilo vlastný stupeň fyzickej námahy a 42 percent pacientov cvičilo týždenne 150 minút a viac. Najbežnejšou formou aktivity bola rýchla chôdza.  Výsledky výskumu potvrdili, že intenzita, s akou sa pacienti venovali svojmu cvičebnému tréningu, závisela primárne od sebaistoty a schopnosti zmeniť svoju úroveň fyzickej aktivity. Tí, ktorí cvičebný plán úspešne zvládli potvrdili, že sa im zlepšila kvalita života, no taktiež znížila telesná hmotnosť, krvný tlak, hladina cukru a tukov v krvi. Najvýraznejšie sa všetky výsledky prejavili u pacientov, ktorí mali pôvodne najnižšiu úroveň fyzickej aktivity.

Po šiestich mesiacoch tu bolo až 190 pacientov, ktorí ani po predpísanom liečebnom pláne nespĺňali svoje úrovne fyzickej aktivity a boli fyzicky aktívni menej než 150 minút týždenne. Títo pacienti boli náhodne vybraní na ďalší dvojročný tréning svojej fyzickej aktivity pri liečbe na predpis.

Vynikajúce výsledky liečby

"Obe liečby, či polročná alebo dvojročná, zvýšili úroveň fyzickej aktivity pacientov, zlepšil sa im metabolizmus, ale aj kvalita života." opísal hlavný autor štúdie Stefan Lundqvist. Pozitívne účinky na zdravie sa zdali byť nezávislé od zmien v ich liečbe.

Kľúčovými faktormi úspechu pacientov pri zvyšovaní a udržiavaní fyzickej aktivity sú: neustála podpora pacientov, individuálny prístup a dlhé trvanie liečby. Je to výzva pre mnohých lekárov. Ak by k pacientom pristupovali rovnako, znamenalo by to obrovský pokrok s enormným dopadom na zdravie našej spoločnosti.