Cudzí jazyk ako (jediný) základ odbornosti?
17.03.2021 | Anglický jazyk ako prím? | Naďa Trenčanská
Na podnet našich čitateľov sa dnes budeme venovať téme, o ktorej sa v posledných rokoch hovorí čoraz častejšie. Už sme si zvykli, že od uchádzačov o pracovnú pozíciu v strednom a vyššom manažmente, či o funkciu vo vedení a riadení firmy, sa vyžaduje znalosť cudzieho jazyka.
Komunikácia v cudzom jazyku sa stáva viac - menej jedným z najdôležitejších a niekedy dokonca jediným hodnotiacim kritériom odbornosti pre mnohých zamestnávateľov.
Najmä angličtina je dnes základným predpokladom úspechu uchádzača o väčšinu pracovných miest. Táto požiadavka býva častokrát dokonca na prvom mieste pri stanovovaní kritérií na vhodnosť kandidáta. Napríklad, inzerát na referentskú pozíciu, alebo pozíciu v strednom manažmente vyzerá asi nasledovne:
Požiadavky na zamestnanca
Pozícii vyhovujú uchádzači so vzdelaním:
vysokoškolské I. stupňa, vysokoškolské II. stupňa, vysokoškolské III. stupňa;
Vzdelanie v odbore:
ekonomické, manažment, obchod;
Jazykové znalosti:
anglický jazyk - stredne pokročilý (B2);
Ostatné znalosti:
Microsoft Word – pokročilý, Microsoft Excel – pokročilý, Microsoft PowerPoint – pokročilý;
Počet rokov praxe: 5
Osobnostné predpoklady a zručnosti
efektívna komunikácia
proklientská orientácia
integrita
orientácia na riešenie a výsledok
znalosť anglického jazyka na pokročilej úrovni
No ľudí, ktorí majú požadované vzdelanie, prax, skúsenosti, ovládajú plynulo cudzí jazyk a navyše sú vo svojom odbore naozaj odborníkmi, nie je až tak veľa.
Po niekoľkých týždňoch môže vyzerať ten istý inzerát takto:
Požiadavky na zamestnanca
Pozícii vyhovujú uchádzači so vzdelaním:
stredoškolské
Vzdelanie v odbore
Jazykové znalosti:
anglický jazyk - stredne pokročilý (B2);
Ostatné znalosti:
Počet rokov praxe:
vhodné aj pre absolventa;
Osobnostné predpoklady a zručnosti:
znalosť anglického jazyka na pokročilej úrovni;
Prečo je to tak?
Dnešní štyridsiatnici sú jednou z najproduktívnejšej, ekonomicky činnej skupiny obyvateľstva. Zároveň sú asi najviac postihnutí zmenou režimu a následného jazykového vzdelávania v porevolučnom období.
Ruština sa v tom čase zo škôl vytratila a angličtinu či nemčinu začali učiť aprobovaní ruštinári, pre ktorých neraz išlo vôbec o prvý kontakt s danými jazykmi. Nízka úroveň výučby cudzej reči na základných školách sa nepriaznivo prejavila na záujme žiakov o tento predmet. Podobný systém vzdelávania pokračoval na stredných i vysokých školách. Po ukončení štúdia absolventi nastúpili do zamestnania, kde v tom čase nebol ešte taký veľký dopyt po jazykových znalostiach pracovníkov a vlastne ich ani nebolo na väčšine pozícií kde využiť či rozvíjať.
Netrénuješ, nerozprávaš – zabudneš
Ak sa cudzí jazyk nepoužíva, rýchlo sa zabúda. A tak generácia dnešných štyridsiatnikov väčšinou ovláda iba základný kuchynský mix anglického alebo nemeckého jazyka. Ubehli roky, počas ktorých cudziu reč k práci nepotrebovali a čas na rozvoj svojich jazykových schopností si pre iné povinnosti (rodina, práca atď.) jednoducho nenašli.
Pracovný trh sa však, rovnako ako celá spoločnosť, rýchlo vyvíja a mení. Dnes zo stredných škôl prichádzajú na trh práce absolventi, ktorí nezriedka aktívne ovládajú aj dva cudzie jazyky. Na výučbu jazykov sa v školách viac dbá a rodičia, poučení vlastnou skúsenosťou, platia svojim ratolestiam súkromných učiteľov alebo jazykové kurzy.
A práve tu nastáva problém. Na našom trhu je čoraz viac zahraničných spoločností, ktoré chcú so svojimi zamestnancami aj na nižších pozíciách komunikovať v jednotnom jazyku. A tak sa aktívna znalosť aspoň jedného cudzieho jazyka uchádzačov o zamestnanie stala základnou požiadavkou. V skutočnosti nie je ničím výnimočným, ak pracovníci reálne cudzí jazyk k výkonu svojej práce nepotrebujú, hoci bol od nich pri prijímaní do zamestnania vyžadovaný. Na pracovisku spolu kolegovia komunikujú po slovensky, klienti sú tiež v drvivej väčšine Slováci a výsledky práce i pracovné postupy s nadriadenými sa taktiež riešia v materinskom jazyku. Koniec – koncov, pracujú na Slovensku.
So svojou skúsenosťou sa s nami podelil čitateľ Šimon, ktorému sa pred niekoľkými rokmi podarilo zamestnať v spoločnosti, kde ovládanie cudzieho jazyka, konkrétne anglického, bolo vyžadované na aktívnej úrovni – teda slovom aj písmom. Mal však šťastie na nadriadeného, ktorý uprednostnil jeho odborné vedomosti a bohaté pracovné skúsenosti, keďže ho potreboval viac ako odborníka, než ako tlmočníka. Vo firme pracuje bezmála osem rokov a za celý ten čas prišiel do styku iba s niekoľkými odbornými anglickými výrazmi, ktoré si veľmi rýchlo osvojil. V zamestnaní dosahuje výborné výsledky a angličtinu k tomu nepotrebuje.
Pán Šimon môže byť šťastný. Častejšie sa stávajú opačné prípady. O svoj príbeh sa s nami podelila aj pani Iveta. Uchádzala sa o manažérsku pozíciu v spoločnosti, ktorá mala v požiadavkách na uchádzačov o zamestnanie ovládanie cudzieho jazyka na aktívnej úrovni. Pani Iveta angličtinu ovládala len na úrovni mierne pokročilý, čo pre získanie inzerovanej pozície nestačilo. Napriek tomu, že vysoko prevyšovala svojich protikandidátov odbornosťou, praxou aj výsledkami, pozíciu, o ktorú sa uchádzala, nedostala. Možno si poviete, že to bolo v poriadku, veď nespĺňala požadované kritéria. To isté si povedala aj pani Iveta. Na miesto, o ktoré sa uchádzala, bol napokon prijatý mladý absolvent vysokej školy a jej ponúkli inú, nižšiu pozíciu. Novo prijatý absolvent je teraz jej nadriadený a okrem cudzieho jazyka nevie takmer nič. Znalosť cudzieho jazyka prevážila nad všetkými ostatnými vedomosťami a zručnosťami, potrebnými k úspešnému zvládaniu pracovných úloh. Vie však komunikovať so zahraničným vedením firmy, na poradách vedenia prezentuje činnosť svojho oddelenia a privlastňuje si zásluhy svojich kolegov a podriadených.
Pani Iveta dnes uvažuje o odchode zo spoločnosti a založení vlastného podnikania. A keďže plánuje podnikať na Slovensku, cudzí jazyk nebude potrebovať. Zmierila sa so skutočnosťou, že kým odborne zdatní podriadení odchádzajú a hľadajú si nové zamestnanie, slabší vedúci zostáva sedieť na svojej stoličke.