Čičmany čelia veľkej kríze. Obec prichádza o množstvo peňazí. Čo je dôvodom?

Dedina Čičmany sa preslávila dreveničkami, pripomínajúcimi perníkové chalúpky. Ich vonkajšie múry sú zdobené známymi folklórnymi motívmi, používanými v ľudovej architektúre už mnoho rokov.

Napriek prívalu turistov obyvateľom Čičmian priniesla ich popularita viac problémov než výhod. Starostka obce upozornila na fakt, že sa finančne trápia a prichádzajú o veľkú časť svojich príjmov.

Obyvatelia ubúdajú, peňazí je málo

Starostka Čičmian Iveta Michalíková poukázala na vážny problém, ktorý trápi pravdepodobne najznámejšiu dedinu na Slovensku. Tak ako mnoho ďalších obcí, aj Čičmany sa musia popasovať s veľkým odlivom obyvateľov. To je dôvod, prečo strádajú veľkú časť príjmov z podielových daní. V Čičmanoch bol tento prepad až dramatický. V minulosti v obci žilo vyše 1500 ľudí, v súčasnosti tu má trvalý pobyt len 123 starousadlíkov. Obec sa preto dostala do nezávideniahodnej situácie. Ich mesačný príjem nedosahuje ani 3000,- €, čo im spôsobuje nemalé problémy. Ak potrebujú čosi opraviť alebo investovať do rozvoja obce, musia si na to zarobiť. To ale vôbec nie je jednoduchá záležitosť.

Za používanie vzorov nik neplatí

Čičmiansku výšivku asi najviac spopularizovalo oblečenie slovenských olympionikov. Pre veľkú obľubu sa na olympijských dresoch objavila dokonca dvakrát. Raz na letnej olympiáde v Londýne a druhýkrát na zimnej v Pjongčangu. Vtedy si čičmianskeho vzoru všimlo mnoho výrobcov a začal sa objavovať na viacerých suveníroch - počnúc tričkami až po kabelky alebo hrnčeky. No ako upozornili zástupcovia obce, nie všetci jednajú férovo.

Hoci už na prvý pohľad ide o využívanie tradičných prvkov, charakteristických pre túto dedinku, neplatia jej za to. A to je jeden z dôvodov, prečo sa Čičmany dostávajú do finančnej krízy.

Podporila ich známa šperkárka

Medzi podnikateľmi, využívajúcimi čičmiansky vzor, sa ale nájdu aj poctiví ľudia, ktorí chcú obci úprimne pomôcť. Jednou z nich je šperkárka Petra Toth. Na jeseň minulého roka vytvorila špeciálnu, limitovanú kolekciu šperkov, inšpirovanú typickými čičmianskymi kohútikmi a ornamentami. Zisk z predaja týchto šperkov sa rozhodla venovať obci a ponúkla kupujúcim možnosť pridať finančný príspevok v ľubovoľnej výške, ktorý rovnako poputuje do Čičmian.

Bývalí obyvatelia boli papučkári a výborní poľnohospodári

O tom, ako obec Čičmany vznikla, sa nezachovali žiadne historické dokumenty. Existuje viacero teórií. Jedna z nich tvrdí, že obec založili Nemci, podľa druhej sa o jej vznik zaslúžili obyvatelia z Balkánu. Prvé osídľovanie sa začalo pravdepodobne na začiatku 14. storočia, ale niektorí historici pripúšťajú, že v oblasti sa mohli nachádzať menšie obydlia aj skôr. Noví obyvatelia boli vynikajúci poľnohospodári. Naučili sa vyrábať bryndzu a tú predávali záujemcom z okolitých osád. Medzi osadníkmi žili i šikovní remeselníci. Preslávili sa, napríklad, výrobou papúč, ktoré takisto predávali a získavali tým peniaze na živobytie.

Súťaž, ktorá navrátila pôvodné zdobenie

Zaujímavý štýl zdobenia dreveníc nevznikol hneď v začiatkoch založenia dediny. V Čičmanoch sa používa približne 200 rokov, keď sa jej obyvatelia inšpirovali aj inými slovenskými dedinami.

Výnimočnosť zdobenia spočíva v prepracovanosti vzorov, v jeho hustote na fasádach a celkovým zladením. No stačilo málo a takmer sme o tento unikát prišli. Po veľkom požiari v roku 1907, ktorý zničil veľkú časť dreveníc, sa obyvatelia rozhodli prestavať drevené domy na tehlové, aby sa v budúcnosti predišlo takýmto tragédiám. No ani to nepomohlo a v roku 1921, pri ďalšom ničivom požiari, zhorelo až 49 domčekov.

Vtedy ale do obnovy obce zasiahol štát, nariadil zachovať pôvodné dedičstvo a v Čičmanoch opätovne postaviť typické dreveničky. Zo začiatku neboli domčeky zdobené tak, ako v minulosti. Trvalo niekoľko rokov, kým sa ich majitelia k maľovaniu vonkajších múrov vrátili. Zásluhu na tom mala súťaž o najkrajší dom, ktorú obec vyhlásila pre motivovanie tamojších obyvateľov. Ľudia vytiahli štetce, farby a pustili sa do ozdobovania. :-)