Archeológovia odkrývajú egyptské múmie so zlatými jazykmi

Nedávno sa archeológom podaril doslova unikátny nález. Na jednom egyptskom pohrebisku odhalili viac ako dvetisíc rokov staré múmie so zlatými jazykmi.

Jedná sa o chrámový komplex Taposiris Magna, kde sa nachádzajú chrámy zasvätené bohom Osirisovi, jeho sestre a manželke Isis.

Nachádzajú sa v západnej Alexandrii na pobreží Stredozemného mora, kde bolo objavených až 16 pohrebných šácht pochádzajúcich z grécko - rímskej éry. Archeologický výskum v tejto oblasti realizoval tím Kathleen Martinez z Univerzity Santo Domingo v Dominikánskej republike, ktorý má najväčšiu zásluhu na vzácnom objave. Výkopové práce a analýza pozostatkov stále prebiehajú.

Dôležité objavy s prvkami zlata

Egyptské Ministerstvo cestovného ruchu a starožitností informovalo, že archeológovia objavili zvyšky pozláteného kartónu, čiže puzdro, vyrobené z tesne priliehajúcich vrstiev ľanu alebo papyrusu, navzájom zlepených do seba. Okrem toho boli nalezené amulety zo zlatej fólie v podobe jazyka, vložené do úst múmie. Vedci predpokladajú, že tento zvláštny rituál mal mŕtvym zabezpečiť, aby mohli prehovoriť pred posledným súdom boha mŕtvych Osirisa v posmrtnom živote. Dôvod, prečo bol jazyk vyrobený zo zlata, nie je jasný.

Vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že bolo objavených niekoľko sôch, zobrazujúcich ľudí, ktorí boli na tomto mieste pochovaní. Sochy sú v zlom stave, no stále možno rozoznať účesy a pokrývky hlavy.

Unikátne múmie

Vzácny archeologický nález obsahuje niekoľko cenných artefaktov. Asi najcennejšia  je múmia, zdobená pozlátenými šperkami, znázorňujúca boha mŕtvych Osirisa. Ďalšia múmia má na hlave korunu s rohami a na čele malú kobru. Na hrudi je zobrazený pozlátený náhrdelník, z ktorého visí hlava sokola, symbolizujúca boha Hóra. Súčasťou jedinečného nálezu je pohrebná maska ženy, osem zlatých vločiek, predstavujúcich listy zlatého venca na pohrebnej maske a osem mramorových masiek, ktoré pochádzajú z grécko - rímskej éry. Všetky predmety vykazujú vysokú remeselnú zručnosť ich autorov.

Po stopách Kleopatry

Macedónsky kráľ Alexander Veľký Macedónsky dobyl Egypt v roku 332 pred našim letopočtom. Po jeho smrti získala kontrolu nad krajinou grécka dynastia Ptolemaiovcov. Samotný chrám sa podľa Ministerstva cestovného ruchu a starožitností staval počas vlády macedónskeho kráľa Ptolemaia IV., ktorý vládol v 3. storočí pred našim letopočtom. V roku 30 pred Kristom podľahli Ptolemaiovci  Rimanom, ktorí potom vládli približne až do roku 640 nášho letopočtu.

V poslednom desaťročí archeológovia objavili vo vnútri múrov chrámu niekoľko mincí s menom a podobou kráľovnej Kleopatry VII. Bola to posledná  vládkyňa ptolemaiovskej dynastie pred tým, než Rimania prevzali moc. Tím archeologičky Martinez sa snaží už roky nájsť miesto posledného odpočinku Kleopatry, preto teraz zameral svoje úsilie práve na chrámy v komplexe Taposiris Magna. Hrobka slávnej kráľovnej, ktorá vládla v Alexandrii v rokoch 51 až 30 pred našim letopočtom a mala tam údajne aj zomrieť, zatiaľ nebola objavená. Mnoho vedcov sa domnieva, že pohrebisko Kleopatry sa nachádzalo v kráľovskom pohrebnom komplexe, pravdepodobne spojenom s palácovou štvrťou, ktoré sa stratilo pod vodou v prístave Alexandria.