Anna Koptová: „Lásku a pomoc môže dostať len ten, kto sám lásku i pomoc dáva.“

Viac než 30 rokov Mgr. Anna Koptová háji práva rómskej národnostnej menšiny a snaží sa pozdvihnúť ich vzdelanostnú úroveň. V súčasnosti je riaditeľkou Nadácie Dobrá rómska víla Kesaj s radom aktivít, ktorých cieľom je skvalitnenie života Rómov na Slovensku.

Okrem toho nadácia publikuje literatúru na záchranu a rozvoj rómčiny. Práve vďaka nej bola postupne zavedená do výučby na základných a stredných školách. Následkom toho vznikla učebnica rómskeho jazyka a prebehla jeho oficiálna štandardizácia. Nielen o dosiahnutých úspechoch nadácie nám poskytla zaujímavý rozhovor.

Prečo ste sa rozhodli vstúpiť do Rómskej občianskej iniciatívy? Mali ste už v minulosti blízko k tejto komunite?

Približne rok pred novembrom 89, pod vplyvom Gorbačovskej perestrojky, poprední činitelia vtedajšej KSČ oslovili asi desiatku Rómov z bývalého Československa s úmyslom zistiť ich názory na spoločenský a politický vývoj v krajine a na predstavy samotných Rómov o mieste a ich účasti v tomto procese. V diskusii Rómovia veľmi konkrétne vyjadrili požiadavku, aby boli  uznaní ústavou ako národnostná menšina, čím by bola daná záruka na emancipačný rozvoj Rómov zo zákona. Začiatkom roka 1989 komunisti na svojom najvyššom zjazde tieto požiadavky neprijali. Boli sme veľmi sklamaní, našťastie prišiel november a s ním aj Rómska občianska iniciatíva. Hneď v prvých dňoch po jej vzniku ma oslovil JUDr. Emil Ščuka s návrhom, aby som kandidovala do Federálneho zhromaždenia. Odmietla som, v tom čase mala moja mladšia dcéra iba pár mesiacov, bola som na materskej dovolenke a nevedela som si predstaviť, že by som bola bez nej celé týždne. Nakoniec som kandidovala na spoločnej kandidátke VPN za ROI do SNR.  

Zaslúžili ste sa o projekt prvého rómskeho profesionálneho divadla na Slovensku, neskôr ste viedli divadlo Romathan v Košiciach. Ako si spomínate na toto obdobie?

O  potrebe vzniku rómskeho profesionálneho divadla na Slovensku už dlhšie uvažovala istá skupina rómskych nadšencov, ktorú povzbudzovali aktívni divadelní činovníci z Prešova a Košíc. Nakoniec vznik divadla odsúhlasili poslanci SNR na svojom decembrovom rokovaní o štátnom rozpočte na rok 1992, keď schválili môj návrh na jeho zriadenie a prevádzku. V máji 1992 ma vtedajší minister kultúry poveril vedením divadla a na jeho čele som stála do leta 1997, keď divadlo, v čase mečiarovskej ofenzívy, stratilo svoju právnu subjektivitu a s tým aj celoslovenskú pôsobnosť. Nebolo to ľahké obdobie, ale vedeli sme, čo chceme. Naštartovali sme veľmi úspešné obdobie objavovania samých seba, našich koreňov, jazyka, tradícií...    

V roku 1997 ste založili Nadáciu Dobrá rómska víla Kesaj a zároveň sa stali jej riaditeľkou. Môžete nám priblížiť, za akým účelom vznikla a čomu sa venuje?

Nadácia je dieťaťom divadla Romathan. Vznikla na jeho pôde na podnet hercov a sympatizantov divadla. V roku 1993 divadlo uviedlo inscenáciu rozprávky Slepá šnúrkarka od autora Milana Húževku. Ústredným motívom príbehu je neposlušnosť dievčiny, ktorá napriek zákazu rodičov vyšla von z domu počas silnej búrky. Vtedy Darju zasiahol blesk a ona oslepla. Bola to hotová tragédia pre ňu i celú rodinu. Nešťastný otec nakoniec zhotovil pre dcéru malé krosienko a dievčina po veľkom úsilí začala tkať nite a šnúrky nielen pre seba, ale aj pre celú rodinu, susedov a široké okolie. Stala sa známou, chýrnou, dobroprajnou a užitočnou. Jedného dňa navštívil Darju švárny šuhaj s objednávkou na zhotovenie klbka zo zlatých šnúrok. Darja si nevedela predstaviť ako túto veľkú žiadosť splní. Nakoniec si, po zhotovení klbka, mala prísť po odmenu k objednávateľke. Tá jej za klbko ponúkala dom, kone, zlato, dievčina však všetko odmietla. Požiadala len o navrátenie zraku. A víla Kesaj jej ho vrátila. Áno, je to dobrá rómska víla Kesaj, ktorá vracia Rómom zrak, aby nielen brali, ale predovšetkým dávali. Aj preto naša nadácia, ktorá nesie názov tejto dobrej rómskej víly má svoje heslo: Lásku a pomoc môže dostať len ten, kto sám lásku a pomoc dáva.

Aké sú najvýraznejšie aktivity nadácie? Čo považujete za jej najväčší úspech?

Nadácia už zrealizovala desiatky projektov s vysokým počtom dobrovoľníkov a aktivistov. Aj dnes mnohí z nich svojimi aktivitami ovplyvňujú kvalitu života Rómov vo svojom okolí. Od roku 1996 do roku 2002 sme boli spolupartnerom medzinárodného projektu EURO ROMA a Kancelárie právnej ochrany národnostných menšín na Slovensku. Bolo to v období agresívneho hnutia skinheadov a tiež verejnej animozity voči Rómom. Za svoju činnosť a aktivity sme si vyslúžili aj veľmi aktívny záujem vtedajšej SIS. Formou štyroch Bielych kníh v slovenčine a v angličtine sme zverejnili desiatky prípadov zjavnej diskriminácie Rómov-jednotlivcov takmer vo všetkých oblastiach verejného života. V spolupráci so zahraničnými partnermi, a po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov na Slovensku, sa dva prípady dostali až do Štrasburgu. Súd rozhodol v prospech sťažovateľov a zaviazal odporcov vykonať nápravu v oblasti dodržiavania ľudských práv. V jednom prípade išlo o Slovenskú republiku a v druhom o súkromného podnikateľa.

Výsledkom päťročného medzinárodného projektu Obnova a rozvoj rómskeho jazyka a kultúry, ktorý z odborného hľadiska garantoval zástupca Sorbonskej univerzity v Paríži,  je okrem iných výstupov aj náš reprezentatívny  osemsto stranový prekladový slovensko-rómsky slovník, ktorý vyšiel v roku 2012.

Nadácia sa venuje aj rozsiahlej publikačnej činnosti - na svojom konte má niekoľko zaujímavých titulov. Ktoré dielo považujete za najdôležitejšie, a prečo?

Nadácia vždy realizovala projekty, vedúce k podpore identity Rómov cez uvedomenie si nevyhnutnosti záchrany a rozvoja rómskeho jazyka. Začiatkom augusta to bude už 30 rokov od vyhlásenia Memoranda rómskeho národa, ktoré sme uskutočnili aj za prítomnosti zástupcov vlády SR. V roku 1991 sme iniciovali založenie prvého týždenníka Romano ľil (do roku 1993 šéfredaktorka) v slovenskom a rómskom jazyku, nadácia takmer 10 rokov vydávala celoslovenský mesačník Štvorlístok, kde boli uverejňované texty, kresby a fotografie od žiakov základných škôl. Vydali sme publikáciu Pravda o Rómoch, spomínaný prekladový slovník, pracovali sme na obrázkovom rómsko-slovenskom slovníku pre žiakov základných škôl, v minulom roku to bol unikátny rómsko-slovenský frazeologický slovník, svojím obsahom a rozsahom zatiaľ jediný na svete, z francúzskeho originálu do rómskeho a slovenského jazyka sme preložili a vydali román Matea Maximoffa O ursitora (Sudičky).

Ako pomohla existencia nadácie k založeniu škôl s výučbou rómskeho jazyka a reálií?

Dlhodobo sme sa pokúšali zaviesť do vyučovacieho procesu na základných školách rómsky jazyk. Ako prvej sa to podarilo Strednej umeleckej škole v Košiciach. Následne vzniklo naše gymnázium ako reakcia na požiadavku ministerstva školstva vypracovať základné pedagogické dokumenty, ktoré by mohli pomôcť učiteľom pri prekonávaní rečovej bariéry, ktorá je vo vzdelávaní rómskych žiakov evidentná. Gymnázium vzniklo v roku 2003 a s ním aj  projekt ministerstva školstva Experimentálna verifikácia kurikul rómskeho jazyka a reálií v základných a stredných školách. Do riešenia projektu sa zapojili ďalšie školy a výsledkom spoločnej snahy bolo vypracovanie požadovaných pedagogických dokumentov, okrem nich riešitelia pripravili pravidlá rómskeho jazyka a učebnicu rómskeho jazyka pre základné a stredné školy, takže v roku 2008 mohla prebehnúť oficiálna štandardizácia rómskeho jazyka pod gesciou vlády SR. Nadácia v priebehu riešenia projektu zriadila aj základnú školu a do vzdelávacieho programu zaviedla nový vyučovaný predmet - rómsky jazyk. Naše i všetky ostatné školy, ktoré sú zamerané na vzdelávanie rómskej populácie, sú zaradené do siete škôl na Slovensku a ich vyučovacím jazykom je slovenský jazyk. Preto sú prístupné aj pre záujemcov z majority.

V roku 2020 ste spolupracovali na príprave rómskej čítanky. Aká je pravdepodobnosť, že sa čítanka uchytí na rómskych školách?

Projekt podporil Fond na podporu kultúry národnostných menšín na Slovensku. Ide o bilingválne preklady vybraných textov v slovenčine a rómčine, ktoré sú zverejnené v učebniciach literatúry pre základné školy. Čítanka je spracovaná podľa vzdelávacích štandardov slovenského jazyka a literatúry. Má uľahčiť učiteľom i žiakom vzájomnú komunikáciu a určite posilní záujem žiakov o vlastný materinský jazyk. V tomto roku by mala byť publikovaná.

Pod záštitou nadácie vznikol aj folklórny súbor Kesaj Tchave. Ten reprezentuje rómsku kultúru u nás i v zahraničí. Kde všade už súbor vystupoval?

Áno, nadácia bola pri vzniku tohto súboru. Po istom čase  prevzal súbor Ivan Akimov s manželkou, medzinárodne uznávaný umelec a hudobník, ktorý tomuto telesu vdýchol novú energiu a posunul ho na pódia medzinárodných festivalov. Francúzsko-nemecká televízna spoločnosť ARTE odvysielala o tomto súbore viacero reportáží a vo Francúzsku vyšlo niekoľko publikácií a komiksov o aktivitách súboru. Za unikátny úspech považujeme vystúpenie súboru vo svetoznámej parížskej Olympii.

Ako by ste zhodnotili snahu o zvyšovanie vzdelanostnej úrovne Rómov za posledné roky? Darí sa naplniť tento cieľ?

Za posledných 30 rokov sa určite zvýšila vzdelanostná úroveň Rómov. Zaslúžili sa o to predovšetkým súkromné školy, zriaďovateľmi ktorých boli rómske občianske združenia, rómski vzdelanci a aktivisti. Vo všeobecnosti však musím konštatovať, že vedomostná úroveň rómskych žiakov na základných školách je v porovnaní s priemerom Slovenska nízka. Dokazujú to výsledky monitorov žiakov piatych a deviatych ročníkov.

Aká je práca s rómskymi študentmi, pochádzajúcimi zo sociálne znevýhodneného prostredia? Sú medzi nimi i výnimočné talenty?

Všetko závisí od školskej úspešnosti na základnej škole. Prirodzene, aj medzi rómskymi žiakmi sú výnimočné talenty, ale tie zvyčajne nepotrebujú osobitnú pomoc a podporu. Sú aj talenty, ktoré sa v priebehu povinnej školskej dochádzky stratia práve preto, že vzdelávací systém ešte stále nie je pripravený venovať týmto deťom zvýšenú pozornosť, napr. kvôli rečovej bariére.

Ste držiteľkou medzinárodnej ceny Šaip Jusufa za celoživotné dielo v oblasti rómskeho jazyka a kultúry. Dostali ste ju v roku 2013 v Belehrade pri príležitosti vyhlásenia medzinárodného dňa rómskeho jazyka. Čo pre vás toto ocenenie znamená?

Považujem to za  isté zadosťučinenie. Lebo výsledky mojej angažovanosti si všimli aj ľudia za hranicami našej krajiny.