Andrea Zapletalová: "Oversized je najžiadanejšie, najviac sa nosí horčicová."

Milujete mäkučké pletené svetre, vlnené čiapky a cinkanie ihlíc? K dnešnému rozhovoru si doprajte šálku vášho obľúbeného nápoja a pohodu.

S Andreou, ktorá štrikuje a predáva čiapky i svetre pod značkou Zapletalka, sme sa totiž rozprávali o pletení, trendoch či o tom, koľko práce je za každým vlneným kúskom.

Poďme na samý začiatok. Kedy ste sa naučili štrikovať?

Ešte som bola dieťa. Mala som asi 7 rokov, naučila ma to mama. Začínala som štrikovaním svetríkov pre bábiky. Prvú vec pre seba som si uštrikovala, keď som mala 17. Viac som sa však pleteniu začala venovať po narodení detí. Prvých zákazníkov som si našla v okolí.

Najprv som plietla dcére a sebe. Ľudia sa pýtali, odkiaľ máme také pekné veci, tak som uštrikovala aj im. Za prácu som si vtedy nebrala skoro nič, len za materiál. Potom som začala predávať na Sashe, aktuálne sa viac sústredím na Instagram a svoju stránku.

Ako dlho trvá, kým človek uštrikuje naozaj pekný sveter?

Do pol roka zvládne uštrikovať sveter takmer každý. Pomohla tomu aj internetová doba, všetky návody záujemcovia nájdu online. Ak chce niekto začať s pletením, odporúčam kúpiť si štvorky ihlice a lacnú akrylovú vlnu, kým sa človek naučí techniku. Samotné pletenie nie je náročné. Ťažké je naučiť sa pliesť rovnomerné očká, čo sa dá zvládnuť iba praxou.

Prečo potom tak málo žien štrikuje?

Nie každého štrikovanie baví, alebo naň má trpezlivosť. Ja napríklad vôbec neviem maľovať. Ani sa na to nechystám.

Podľa čoho vyberáte materiály, napríklad na detské svetre?

Začínala som s lacnejšími, akrylovými vláknami. Vysoko prírodné vlákna kedysi neboli dostupné a stáli aj dosť peňazí. Potom som objavila vlnu zo severských krajín, ktorá bola dostupná za rozumnú cenu, tak som ju vyskúšala. Teraz pletiem len z prírodných vlákien. Vyberám si podľa toho, či má ísť o teplejší alebo naopak letný kúsok. Väčšinou volím merino, vlnu s prímesou kašmíru, Alpacu a podobné prírodné priadze.

Je pri pletení rozdiel, ako sa s ktorou vlnou pracuje?

Určite. Niekedy sa môže s priadzou pracovať horšie, pretože sa pri štrikovaní rozdeľuje. Alebo má materiál viac chĺpkov, vtedy nie je vhodný ani pre začiatočníka. Klasické merino je ale v pohode. Obľúbený typ priadze nemám, je mi to viac-menej jedno. Mám však rada hrubšie vlákna, nerada pletiem s príliš tenkými. Štrikovanie potom ide pomaly a trvá dlhšie. Z hrubšej vlny viem za večer v pohode uštrikovať čiapku.

Koľko vlny sa spotrebuje na zhotovenie jedného dospeláckeho svetra?

To je rôzne. Spotreba závisí od hrúbky. Keď som napríklad robila hrubé dámske svetre, minula som viac ako kilo vlny. Na tenšie svetre zas miniem okolo 400 gramov, takže asi 12 klbiek. Menší detský svetrík sa dá uštrikovať aj z dvoch klbiek, ale väčšinou miniem také štyri.

Aká je investícia do vlny, povedzme pri dámskom svetri?

Záleží od materiálu. Chanky sú napríklad dosť drahé. Cena za vlnu je okolo 70 eur, pretože sa jej aj veľa minie. Ak pletiem z merina, tak zhruba 40 eur. Potom treba započítať prácu, čiže koľko hodín som nad svetrom strávila. Tu by som si mohla pýtať aj viac, ale na slovenské pomery by mi potom prišla výsledná suma príliš vysoká a kúsok by bol nepredajný. Dámsky sveter sa robí zhruba 20 hodín.

Prečo sa platí investovať do ručne pleteného svetra oproti výrobku z fast fashion?

Hlavnou výhodou je materiál. V bežnom obchode nenájdete napríklad merino, len akryl alebo bavlnu. Nemám to však nejak odsledované. Ďalším plusom je originalita. Pri pletení sa snažím vždy zapracovať vlastný prvok, aby bol sveter trochu iný. Plusom je i kvalita, na rozdiel od strojovej výroby. Napríklad, merino je termoregulačné, nespotíte sa v ňom. Hreje, aj keď je vonku povedzme hmla, a materiál vsiakne vodu. Akryl naopak začne chladiť. Ďalej je antibakteriálny, nemusí sa často prať. Výhodou je i jednoduchšia údržba. Hodíte ho do práčky a nežmolkuje sa.

Ako sa starať o kvalitnú vlnu, napríklad merino?

Môže sa prať aj v práčke. Ja však odporúčam ručné pranie. Treba počítať s tým, že prírodné materiály sa po čase zvyknú žmolkovať. Preto je dobré mať šikovný odžmolkovač a raz za čas sveter odžmolkovať. Prírodné materiály nemusíte neustále prať, stačí ich len nechať vyvetrať. Čiapku periem len na konci sezóny, predtým, než ju odložím do skrine. Akrylové čiapky som prala aj každé dva týždne.

Nie je nutné nosiť svetre či čiapky do čistiarne?

Určite nie. Ja kupujem na vlnu špeciálny prostriedok s lanolínom, no dá sa použiť aj bežný prostriedok na jemné pranie. Nesmie sa ale používať aviváž, ktorá ničí prirodzené vlastnosti vlny. Vtedy prestane byť materiál termoregulačný a nesaje pot. Po opratí zabalím sveter do uteráka, jemne vysajem vodu a nechám rozložený sušiť. Samozrejme, pri sušení nepoužívajte sušičku.

Nepoškodzuje sa prírodný materiál, keď sa vyšúcha o kabelku či kabát?

Môže sa to stať. Treba dávať pozor najmä pri jemnej priadzi. S vlnou treba zaobchádzať s citom.

Ako prebieha celý proces vzniku svetra od nápadu zákazníka až po posledné úpravy?

Predovšetkým sa dohodneme, aký sveter by zákazník chcel, o aký typ má záujem. Môže mi poslať aj obrázky z internetu, i keď presné kópie nerobím. Dohodneme si materiál, cenu, samozrejme i farbu. Keď mi pošle miery, začnem štrikovať. Najviac mávajú zákazníčky problém s tým, akú faru si vybrať. Je ich veľa a napríklad internet farby dosť skresľuje. Častokrát bývajú v reále úplne iné.

Začína síce leto, no mali sme studenú jar, takže mnohí svetre ani neodložili. Aké štýly sa nosia najviac?

Oversized je najžiadanejšie. Potom chanky, skrátka všetky veľké svetre. Ďalej sú to bolerká, ktoré sa len tak prehodia cez plece. Na Vianoce som mala zákazku, keď si pani objednala pre manžela vianočný sveter. Cena pre ňu nehrala rolu. Pánskych svetrov inak veľa nepletiem, pretože je s tým veľa práce, minie sa množstvo materiálu a výsledná suma býva pomerne vysoká. Tento som plietla asi o 5 hodín dlhšie. Predsa len, pracujete s dvoma vlnami, treba si dávať pozor na uťahovanie, sledovať vzor, aby som ho nepoplietla.

Ktoré kúsky štrikujete najčastejšie?

Čiapky, a potom detské svetríky. Nedávno ma oslovili dve fotografky, ktoré chceli na fotenie kraťasky na tráky a svetrík. Svetríky sa snažím štrikovať tak, aby boli rastúce a dieťatko ich ponosilo aspoň pol roka. Sveter, ktorý štrikujem pre dvojročné dieťa, spokojne ponosí aj ako štvorročné. Pridám aj manžety, aby sa dal pekne vyhrnúť.

Aké farby dominujú na svetroch či čiapkach?

Horčicová. A potom prírodné, zemité farby, napríklad škoricová, zelené odtiene. Pre dievčatá sú zas obľúbené pudrová ružová alebo staroružové odtiene. Pestré farby idú na odbyt  minimálne. Pri čiapkach išla túto sezónu najmä smotanová a rôzne sivé či béžové odtiene. Sem-tam aj červená alebo ružová. Najviac si ženy vyberali prírodné a neutrálne farby.

Majú Slováci záujem o hand-made výrobky?

Určite viac, než kedysi. O výrobky je záujem, nie je ale jednoduché nájsť si zákazníka. Bežná matka na materskej si podobnú vec väčšinou nedovolí. Veľa ľudí dnes pozerá, ako sú produkty vyrobené. Zákazníci radi podporia lokálnu výrobu a nekupujú si svetre dovezené z Číny, ktoré robili ženy v otrockých podmienkach. Vedia oceniť kvalitné materiály, no a čím ďalej, tým viac ľudí oceňuje udržateľnosť.

Hrá v tom úlohu aj cena?

Ako u koho. Mám zákazníčky, ktoré sú z rodín s priemerným príjmom, ale raz za čas si dovolia takýto kvalitný výrobok. Na druhej strane zákazníci, ktorí hľadajú čo najlacnejší výrobok, ma ani neoslovujú.

Pochádzate z Čadce. Nie je komplikovanejšie predávať v menšom meste?

Myslím, že áno. Napríklad v Bratislave sú rôzne enviro obchodíky, kde sa podobné kúsky predávajú. Na rozbeh mi pomohlo ponúknuť na predaj produkty na Sashe. Ak tam chcete niečo vložiť, nemusíte platiť vstupné poplatky. Odvádza sa len provízia za predané výrobky. Na druhej strane, je tam obrovská konkurencia a ľudia častokrát pridajú zle nafotené veci. Problémom môže byť, že sem má prístup každý - aj žena, ktorá ponúka nekvalitný výrobok. Niekedy sa objavia na Sashe veci, na ktorých je vidieť, že autorovi chýba zručnosť. Hoci sú lacné, nepredajú sa. Naopak, pekne nafotená vec sa predá, a to aj pri cene sto eur.

Takže je to aj o vizuále?

Jasné, veď podľa toho nakupujeme. Krásna fotka predáva. Niekedy ani produkt nezodpovedá fotografii, preto vždy treba pozerať aj nafotené detaily.

Dnes sa predávajúci nezaobídu bez Instagramu. Je tento marketing náročný?

Ťažko povedať. Snažím sa pridávať najmä zábery z procesu výroby. Kedysi som sa sústredila na fotky hotových výrobkov, a to bola chyba. Teraz sa snažím zachytiť jednotlivé fázy z tvorby. Na Instagrame strávim asi hodinku denne, no chcem obmedziť čas, keď prezerám iné profily. Človek si ide pre inšpiráciu a potom zablúdi k veciam, ktoré až tak nepotrebuje vidieť.

Vnímate pri svojej činnosti veľkú konkurenciu?

Tvorivých žien je veľa. Mrzí ma ale, keď ženy vyrobia nejaký kúsok a predávajú ho pod cenu. Niekedy pri predaji nezohľadnia ani cena materiálu, čomu skutočne nerozumiem. Ak ich aj niekto upozorní, že výrobky predávajú príliš lacno, povedia, že je to ich hobby. Že na tom nechcú zarobiť. Tým, že neodvádzajú odvody, keďže sú častokrát na materskej, cenu nemusia riešiť. Niekedy si však neuvedomujú, že síce neplatia odvody, ale pracujú načierno.

Je pre vás pletenie taktiež hobby, alebo predovšetkým náročnou prácou?

Keď mám jednoduchý sveter bez gombíkov, ktorý pletiem dookola, môžem pokojne pri štrikovaní pozerať televízor. Nemusím nad ničím premýšľať. Ak mám však komplikované vzory, už sa musím sústrediť. Najnáročnejšie obdobie je pred Vianocami, keď mi horia termíny. Vtedy je štrikovanie klasická práca.

Predvianočný boom začína už v septembri. V októbri štartuje čiapková sezóna. V novembri už ani neberiem nové objednávky, pretože ich do Vianoc skrátka nestihnem. Do budúcna by som sa rada zlepšila v motívoch, ako bol napríklad vianočný sveter, ktorý som spomínala. Ovládam techniku, no chýba mi v tom prax. Časovo je takéto pletenie náročnejšie, takže toho nerobím veľa. Chcem častejšie skúšať aj viacfarebné čiapky s rôznymi detailmi. Na takéto učenie sa teším.