Ak vás (ne)baví matematika... (časť 1/2)

Pani docentka nám opíše jej cestu do krajiny Matematika a vysvetlí nám, že význam tohto slova nemusí byť na prvé počutie hneď zastrašujúci...

Ako ste sa Vy dostali k matematike? Kedy nastal prvotný zlom a povedali ste si, že matematiku chcete študovať a venovať sa jej po celý život? Aký je za tým príbeh?

Vyrástla som ako druhé dieťa z piatich v rodine ekonóma – poľnohospodára a učiteľky ZŠ. Od mala ma zaujímali motory, stroje, hviezdy na oblohe. V 14-tich rokoch som dostala z mlieka TBC lymfatických uzlín a strávila som temer rok v nemocniciach. V nemocničnej škole som absolvovala aj  8. ročník ZDŠ. Mala som šťastie na výborného učiteľa prírodovedných predmetov, ktorý nám pre zaujatie robil veľa chemických pokusov a vysvetľoval aj účinky liekov na ľudský organizmus. Rozhodla som sa teda po skončení ZDŠ študovať chémiu na strednej škole. Aj tu som mala šťastie na výborných učiteľov fyziky a matematiky. Pán profesor Hrabár svoj predmet – matematiku – doslova  „miloval“. Doma som mojim štyrom súrodencom robila chemické pokusy, ktoré vzbudzovali obavy rodičov o moje zdravie. Po skončení SPŠ chemickej v Bratislave som chcela pokračovať v štúdiu na Chemicko-technologickej fakulte (CHTF) SVŠT v Bratislave. Rodičia boli proti. Presviedčali ma, aby som si zvolila učiteľský smer na Prírodovedeckej fakulte UK. Aby som vyhovela rodičom aj sebe, napísala som si na 1. miesto do prihlášky učiteľstvo matematiky a chémie a na 2. miesto CHTF s vedomím, že aj tak ma na matematiku z priemyslovky nemôžu zobrať. Život to zariadil tak, že som bola prijatá na základe dobrých študijných výsledkov hneď na prvú napísanú školu.

Doma nás bolo 5 detí a vysoká študijná morálka. Aj rodičia popri nás a starostiach v zamestnaní študovali diaľkovo na vysokých školách, ktoré nemohli pre vojnové udalosti dokončiť. Pritom končili s červeným diplomom. V septembri 1968 som nastúpila na Prírodovedeckú fakultu UK s malou dušičkou, ale s veľkým odhodlaním, hovoriac si: „Ja to dokážem!“ 

Nezlomili ma ani rôzne učiteľské metódy zastrašovania a ubíjania sebavedomia prvákov vetami : „No, vy z priemysloviek poletíte prví.“ Povedala som si, že sa nedám. Na stenu som si zavesila obraz Marie C. Sklodowskej s citátom: „Treba mať vytrvalosť a vieru v seba. Treba veriť, že niečo dokážem a dokázať to za každú cenu.“ Možno je to tvrdohlavosť spôsobená tým, že som sa narodila v znamení býka a v prekonávaní prekážok mi boli rodičia vzorom. Po skončení VŠ hľadali asistenta pre výučbu didaktiky matematiky a matematickú analýzu. Povedala som si, že skúsim učiť matematiku tak, aby sa jej študenti nebáli a videli jej krásu.

Ako by mala vyzerať práca s deťmi, ktoré baví matematika a práca s deťmi, ktoré nemajú s matematikou skúsenosti, resp. aj takými, ktoré matematika nebaví?

Nie každý sa učí rovnako. Jednému stačí niečo si len prečítať a pamätá si to. Iný si musí pri tom písať poznámky, ďalší počúvať hudbu, kresliť, predstavovať si obrazy alebo pochodovať... Každý mozog je iný a preferuje iné spôsoby učenia sa.

U ľudí môžeme identifikovať väčší rozvoj jedného z 8 typov inteligencie. Je to inteligencia:

1. jazyková (lingvistická) – verbálne učenie,

2. logicko-matematická – učí sa logike a vzťahovým súvislostiam,

3. hudobná – učí sa pomocou rytmov a melódie,

4. priestorová – obrazotvornosť, predstavivosť, imaginácia,

5. telesno-pohybová – manipulácia, práca pohyb,

6. intrapersonálna – EQ – emocionálna inteligencia prežívanie, vzťah k sebe,

7. interpersonálna – SQ – sociálna inteligencia, sociálne učenie, socializácia,

8. ekologická (prírodovedecká) inteligencia

Vo väčšine školských tried je podľa tohto rozdelenia typov inteligencie približne 12,5% žiakov (2 –3 žiaci) s výraznejším záujmom o matematiku. Čo sa má každý žiak naučiť, to posudzuje učiteľ. Ako sa to naučiť, to môže rozhodnúť každý žiak individuálne, výberom z rôznorodých ponúkaných aktivít, zostavených podľa týchto typov inteligencií.  

Nadanie žiaka je prienikom jeho nadpriemernej intelektovej schopnosti, tvorivosti a motivácie. Žiaci, ktorých matematika baví, už v mladšom veku riešia hádanky, hrajú logické hry a pod. Matematika je v našich životoch obsiahnutá všade. Napríklad aj rytmus spojený s krokovaním, tlieskaním a počítaním pri recitovaní básničiek nájdeme už v pohybových aktivitách detí pred nástupom do MŠ.

Keďže väčšina žiakov v bežnej triede má rozvinutý viac iný typ inteligencie ako  matematicko-logický, je obľúbenosť matematiky podmienená pedagogickým majstrovstvom učiteľa pri tvorbe a výbere aktivít. Na schopnosť žiakov zaujať k počítaniu majú hlavne v nižších ročníkoch veľký vplyv použité didaktické hry.

Aké rôzne didaktické pomôcky na to využívate?

Na prvom stupni ZŠ sa v súčasnosti žiaci stretávajú len s prirodzenými číslami. Na druhom stupni sa ich poznanie rozširuje na desatinné čísla, celé čísla, atď. Jednotlivé číselné obory sa postupne objasňujú v piatich krokoch s použitím didaktických pomôcok a hier, ako modelov abstraktného pojmu - ČÍSLO. Napríklad pre vyvodenie a utvrdenie pojmu prirodzené číslo je potrebné v nácviku jednotlivých krokov používať aj tieto didaktické pomôcky:

1. 1. modelovanie pojmu v priestore: hracie kocky, paličky, guľôčky, prsty na rukách a nohách v spojení s opakovaním slov (jeden, dva, tri,...)

   2. modelovanie pojmu číslo v rovine: kreslíme na papier alebo tabuľu čiarky, hviezdičky, kolieska a opakujeme množinu slov (jeden, dva, tri,...)

   3. zoskupenie a číselný rad – počet: ako pomôcky sú pracovné listy, papier, farebné ceruzky

   4. píšeme symbol čísla – pracovný zošit, pero

   5. číselný rad - pojmy pred, za, viac, menej, atď. – tu sa používajú ako didaktické hry rôzne farebne odlíšené stavebnice, skladačky, z ktorých dieťa vyberá tvary podľa vopred stanovených pokynov učiteľa.

Všetky predmety v našom okolí poskytujú dostatok podnetov k tomu, aby sa dieťa naučilo rátať. Len učiteľ ich musí vidieť a dokázať to využiť.