Niekedy stačí aj maličkosť - nakúpiť pre suseda seniora

Anton Siekel je prezident Slovenského olympijského a športového výboru. Okrem iného sa venuje filantropii, vytvoril projekty v rámci športu, ktoré chce dostať do škôl i do povedomia detí a mládeže. Podporuje mladé športové talenty i seniorov olympionikov. 

V tomto článku sa dočítate o projektoch, ktoré nás majú povzbudiť k športovaniu, o pomoci sociálne slabším i chorým,  ale aj o tom, kde chce dostať Slovenský olympijský a športový výbor.

 

Vyštudovali ste finančníctvo v Prahe, boli ste spoluzakladateľom finančnej skupiny Istrokapitál, podnikali ste v Ázii, ale aj v niekoľkých európskych štátoch a v súčasnosti zastávate funkciu prezidenta SOŠV. Podporujete tiež mladé športové talenty a venujete sa aj filantropii. Odmala sa venujete džudu.

Aký sen ste mali ako dieťa – čím ste chceli byť?

 

Ako asi každé dieťa som sníval o tom, čomu sa raz v živote budem venovať. Možno aj tým, že som veľa čítal, sny o mojej budúcnosti boli často ovplyvnené hrdinom z rozčítanej knihy. Nepatril som k tým, ktorí od detstva mali jasnú predstavu, čím sa chcú stať. Skôr v tejto oblasti pracovala moja fantázia.

 

Čo Vám dáva chuť žiť a naplno sa venovať svojej práci?

 

Dôvodov je viacero. Najdôležitejšie sú však veľká podpora rodiny a napĺňanie stanovených cieľov, ktoré sa snažím dosiahnuť s ľuďmi okolo mňa. Najskôr som sa snažil zabezpečiť rodinu, postupne som si dával ďalšie a ďalšie ciele. Popri nich som našiel zmysel života aj v oblasti podpory sociálne a zdravotne znevýhodnených i v angažovaní sa v športe. Najdôležitejším predpokladom k úspechu sú však ľudia okolo mňa. Ľudia, ktorí mi dôverujú, zdieľajú so mnou rovnaké princípy a pri ktorých platí, že tak ako sa ja môžem spoľahnúť na nich, oni sa môžu spoľahnúť na mňa.

 

Ste autorom projektov Ukáž sa či Športuj Slovensko, ktoré majú dostať šport viac do povedomia – teda šport dostať viac do škôl, motivovať deti, aby viac športovali, organizujete rodinné športové dni, podporujete olympijský tím juniorov, atď.

Prečo ste sa rozhodli podporovať práve športovcov?

 

Od malička som športoval a vlastnými skúsenosťami som sa presvedčil, ako nám šport vie obohatiť život. Naučí nás nevzdávať sa, aj keď zakúsime chuť prehry. Rešpekt k trénerovi, nadväzovanie priateľstiev, aktívny spôsob života, schopnosť vysporiadať sa so stresovými situáciami – to je len časť z pozitívnych aspektov, ktoré prostredníctvom športu získavame do života. Z týchto dôvodov chceme zapájať do športovania čo najviac mladých ľudí aj prostredníctvom našich projektov.

 

 

Aká je odozva či už zo strany škôl, alebo jednotlivcov na realizované projekty?

 

Na každý z našich projektov máme veľmi pozitívne ohlasy a vnímame veľkú podporu i zaangažovanosť zo strany jednotlivcov, kolektívov i škôl. Projekt Ukáž sa! má za sebou päť ročníkov, z roka na rok stúpa zo strany mladých športovcov záujem byť jeho súčasťou. Talentovaní športovci zasa vnímajú členstvo v Juniorskom olympijskom tíme ako veľkú prestíž. Dostávajú možnosť nielen získať finančný grant, ale aj pomoc v rozvoji ich kariér. Škoda, že sa tento rok nemohol uskutočniť projekt Športuj Slovensko, na ktorého podujatia chodia mladí i starší, celé rodiny. Podľa pôvodných plánov mal byť v každom kraji, vrcholiť mal Olympijským festivalom na bratislavských Zlatých pieskoch. Opäť sme rozbehli projekt odznaku všestrannosti. Jeho pilotný ročník dopadol nad očakávanie a už dnes sa nám hlásia desiatky nových škôl, ktoré dostali o projekte pozitívne referencie. Úžasnej podpory sa nám dostáva pri našich projektoch od Anastasiye Kuzminovej, Mateja Tótha, Danky Bartekovej i mnohých ďalších úspešných reprezentantov. Všetci spoločne kráčame za naplnením spoločného cieľa – motivácie mládeže k športovaniu.

 

 

Vedenie spoločnosti FPD ste prenechali iným, aby ste sa mohli naplno venovať Slovenskému olympijskému a športovému výboru.
Prečo ste sa rozhodli pre SOŠV a kam ho chcete dostať?

 

Celý môj život som sa snažil športovať a popritom som sa začal stále viac a viac angažovať aj v športe. Pôsobil som aj ako čestný prezident Slovenského zväzu juda, ako poradca prezidenta Európskej únie juda a neskôr ako predseda Nadácie SOV, kde som získal skúsenosti s prácou v olympijskom hnutí a spoznal množstvo úžasných kolegov, športovcov, ktorí dodnes sú pre mňa veľkou inšpiráciou. Logickým krokom bola preto úvaha, či mám dostatok skúseností a predpokladov, aby som sa uchádzal o funkciu prezidenta SOV a dôveru hnutia. Už pred nástupom do funkcie prezidenta som vnímal požiadavku športovej rodiny mať svoju strešnú organizáciu. Na jej vytvorení sme pracovali dva roky a v decembri 2018 sme úspešne zavŕšili proces transformácie SOV na SOŠV ako strešnej organizácie slovenského športu. Teraz je nemenej dôležité, aby sme túto dôveru udržali a našimi krokmi, návrhmi riešení a otvoreným dialógom s každým, kto má záujem pomôcť športu, etablovali SOŠV ako dôveryhodného a rešpektovaného partnera nielen pre športové hnutie, ale aj pre širšiu verejnosť.

 

Ako dlho sa venujete filantropii a ako konkrétne pomáhate?

 

Samotný život nám ponúka veľa možností pomáhať. Či už pomôžeme niekomu blízkemu z rodiny alebo okolia, alebo napríklad aj neznámej staršej žene postávajúcej na ulici. Záleží na nás, či tieto situácie vnímame a či v našom srdci cítime radosť z toho, že sme mali tú možnosť a príležitosť pomôcť iným. Nemusí to byť vždy len finančná pomoc. Mám to šťastie, že mám možnosti a videl som aj príležitosti pomáhať. Spoločne s Evou Černou, Patrikom Hermanom a Oľgou Feldekovou sme založili projekt Hlavný stan nádeje, čo bola pre mňa úžasná životná skúsenosť. Naša spolupráca pokračuje prakticky dodnes, snažíme sa pomôcť tým, ktorí mali menej šťastia a práve ju potrebujú.

 

Máte vlastné projekty, ktoré pomáhajú sociálne slabším rodinám?
Ak áno, ako môžu pomôcť druhým bežní občania?

 

Nemám projekt, ktorý by sa špecifikoval na pomoc v jednej oblasti. Sociálny aspekt mnohokrát, žiaľ, spojený aj so zdravotným je najčastejším dôvodom, že sa človek ocitne v situácii, kedy potrebuje pomoc. Napríklad prostredníctvom Nadácie SOŠV pomáhame staršej generácií športovcov a ukazujeme príklad ostatným, že na nich nesmieme zabudnúť. Rovnako sa ale snažíme podporiť mladého športovca, ktorý musí riešiť otázku, či bude môcť ďalej športovať a rozvíjať svoj talent, pretože sociálna situácia v rodine mu nedokáže dať potrebnú finančnú podporu. Myslím si, že každý človek, ak chce a má úprimný záujem, sa dokáže zapojiť do pomoci ostatným. Stačí sa pozrieť okolo seba a možno taká maličkosť ako nakúpiť pre suseda seniora, prehodiť s ním zopár viet, vypočuť si ho môže znamenať väčšiu pomoc ako si v tej chvíli uvedomujeme.

 

 

Ako by ste inšpirovali mladých ľudí k tomu, aby sa viac hýbali, športovali a nezanedbávali pohyb?

 

Pre mladých ľudí je pohyb úplne prirodzená aktivita. Ich prvými a najväčšími vzormi sú rodičia, neskôr učitelia v škole, tréneri v športových kluboch alebo športové osobnosti. My všetci spoločne sa musíme snažiť ukázať mladým ľuďom, že šport je predovšetkým úžasná zábava, pri ktorej si nájdu množstvo priateľov. Základy pre športovanie dostávajú deti už v rodine. Stačí ísť spolu si zakorčuľovať, zabehať si po záhrade s loptou, zahrať sa niektorú z pohybových hier. To sú prvé, ale najdôležitejšie kroky, aby sa vzťah detí k športu rozvíjal. Nikdy nie je neskoro, ale najlepšie je začať čo najskôr. Investovaný čas pri športovaní sa nám mnohonásobne vráti.