Nechcel som byť lekárom...

Nechcel som byť lekárom...

09.09.2020 | Prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc. Dr. h.c. mult. | Nikoleta Laškotiová

Meno pána profesora Vladimíra Krčméryho je na Slovensku známe hlavne vďaka filantropii a Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce (VŠZaSP) sv. Alžbety v Bratislave, ktorú založil. V súčasnosti ho môžeme vídať aj na televíznych obrazovkách či prostredníctvom iných médií, kde sa vyjadruje k aktuálnej situácii s vírusom Covid-19.

Aj napriek veľkej pracovnej vyťaženosti si pán profesor našiel čas na zodpovedanie niekoľkých otázok, čo si skutočne veľmi vážim.

 

Vyrastali ste v rodine lekárky a vedca. Už od útleho veku ste zrejme mali vzor vo Vašich rodičoch. Dnes ste uznávaným vedcom nielen v európskom kontexte.

Už v detstve ste vedeli, že budete lekárom? Kedy prišiel ten prvý impulz?

 

Nechcel som byť lekárom, chcel som študovať geografiu. Avšak na geografiu prijímali len približne 10 uchádzačov o štúdium a na Lekársku fakultu Univerzity Komenského viac než  300. Môj otec mi vtedy dobre poradil. Vravel: „Urob si medicínu a potom môžeš robiť tzv. geografickú medicínu, teda mať na starosti tropické choroby.“ Poslúchol som ho a po otvorení hraníc v roku 1990 som mohol oba tieto záujmy spojiť.

 

Foto - zdroj: Ivan Janko

 

Máte množstvo funkcií a venujete sa mnohým oblastiam. Ste uznávaným odborníkom na tropickú medicínu, boli ste primárom, vysokoškolským profesorom, založili ste niekoľko neziskových organizácií, liečebno-charitatívne projekty v zahraničí a prednášali ste na mnohých domácich i zahraničných konferenciách a sympóziách...

Ako je vôbec možné toto všetko zvládnuť?
Máte čas aj na oddych? A ak áno, ako zvyknete relaxovať?

 

V minulosti som to ako-tak zvládal vďaka lepšiemu zdraviu a najmä skvelým kolegom na školách a v Tropickom tíme. Minulé leto som prekonal infarkt a potom cerebrálnu maláriu. Od nového roka som sa postupne stiahol zo všetkých akademických a administratívnych funkcií. V súčasnosti dokončujem ešte semester výučby a tréning tropických doktorov a zo zdravotných dôvodov potrebujem ísť, bohužiaľ, čím skôr do dôchodku. V dôchodku sa možno budem ešte vládať starať ako výpomocný lekár o malú komunitu bezdomovcov, ale uvidíme, koľko budem mať koncom roka síl. Viac sa teším na trochu prírody, kde som dosiaľ dokázal občas relaxovať. Slovensko má krásnu Božiu prírodu...

 

Máte štyri vlastné deti a v Kambodži dve adoptované deti, ktorým neustále pomáhate. Ste uznávaným filantropom a pomáhate, ako sa dá.

Poviete čitateľom viac o pomoci takýmto deťom z krajín tretieho sveta?
Ak chceme pomôcť, resp. podporovať konkrétne dieťa/deti, kde sa môžeme registrovať? Môžeme im poskytnúť konkrétnu pomoc (napr. vzdelanie, hygienické potreby, lieky a pod.)?

 

Deti v dvoch centrách v Kambodži budú mať takmer 20-ročnú históriu úspešnej liečby HIV. Niektoré z nich budú mať už 30 rokov. Zo 103 detí žije 100 a asi 15-ti z nich majú už ukončenú vysokú školu. Kambodžský prvý projekt odštartovala známa slovenská NGO Magna ako projekt pre deti z ulice a naši lekári – prof. Benca, prof. Shahum a doc. Sládečková ich nastavili na úspešnú liečbu proti HIV. Takže je skvelé, že už aj prvé manželstvá sú zdravé a máme viacero detí tých „našich“ vyliečených detí, ktoré majú všetkých HIV negatívnych potomkov. Konkrétne adopcie zabezpečuje NGO s názvom Dvojfarebný svet – na čele s doktorkou Utešenou – cez ktorý je možné urobiť adopciu na diaľku. Dvojfarebný svet založil aj tzv. domy na polceste, kde učia naše deti samostatnej integrácie do spoločnosti, postaviť sa na nohy i podnikať. Cez nich je možné všetkými spôsobmi deťom priamo pomáhať.

 

Foto - zdroj: www.dvojfarebnysvet.sk

 

Máte mnoho ocenení za svoju dlhoročnú prácu – nielen zo Slovenska, ale taktiež z iných európskych krajín, Ázie i Ameriky.
Je ocenenie, ktoré si najviac vážite?

 

Pred oceneniami sa snažíme tu doma unikať, lebo logicky vyvolávajú závisť, nepriateľstvá a podozrievanie. Čo je typické najmä na Slovensku... V zahraničí sme známejší. S prof. Bencom a Tropic teamom máme len dve medzinárodné ocenenia. Jedno z Kambodže a druhé z Malajzie. Avšak verejne nám poďakovali aj predstavitelia Kene, Sudánu a Burundi pri stretnutiach na úrovni vlád a ministrov. Aj vďaka pôsobeniu Dr. Lajčáka na pôde OSN v New Yorku mala dokonca Dr. Utešená a Tropic team aj výstavu z konkrétnych projektov. Ocenenia sú niekedy motivačné, ale nie sú hnacím motorom alebo motívom pre našu prácu. Naši najväčší sponzori okrem niektorých podnikateľov, čo je skôr výnimočné, sú naši študenti Vysokej školy sv. Alžbety (zo školného), naši zamestnanci, ktorí podporujú Tropic team a Inštitút misiológie sv. Jána Pavla II., ktorý vychováva ozaj skvelých študentov. Viacerí z nich majú už totiž vo vyše 20-tich krajinách projekty, ktoré s pomocou školy samostatne vedú, a to je pre nás najväčšie zadosťučinenie. Niektorí vedúci našich či už aj svojich projektov sú priamo naši zahraniční študenti akreditovaných bakalárskych programov v Keni a v Kambodži. Tak ako napísal blahorečený lekár Dr. Batthyány-Strattmann, zakladateľ nemocnice v neďalekom Kittsee: „Oni sú našou pýchou a bohatstvom, najväčším ocenením. Sú úspešne vyliečení chudobní a chorí, najmä deti, migranti, bezdomovci... Tí, čo sú zdanlivo na okraji spoločnosti.“

 

 


Foto - zdroj: Tropic team Slovensko

 

Ste inšpiratívnou osobnosťou v mnohých oblastiach pôsobenia.
Ako by ste inšpirovali mladých ľudí k tomu, aby dosiahli svoje ciele? Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí by chceli pomáhať slabším, zraniteľnejším?

 

Každý mladý človek má výnimočnú vlastnosť, že chce meniť okolie a svet k lepšiemu, a chce byť okoliu užitočný. Každý človek to dokáže. Ak sa k tomu doplní aj určité osobnostno-vzdelanostné usmernenie a pomoc, vyrastajú z nich ozajstní, aj keď sčasti neviditeľní hrdinovia. Ďalšia časť si nájde rehoľnú alebo spoločenskú komunitu, kde sa povzbudzujú, resp. kde majú špecifickú misiu. Sú požehnaním pre tento svet, kde sa striedajú oblasti dialektického a praktického materializmu, ktorý u mladých, bohužiaľ, narastá. Ale čím skôr ich motivujete, tým skôr ich konzumný materializmus obíde...

 

Foto: Tomáš Halász


Práve prežívame kritické a hlavne neznáme obdobie spôsobené vírusom Covid-19. Ako odborník sa na aktuálnu tému vyjadrujete v rôznych odborných diskusiách a reagujete na množstvo podnetov od ľudí. Bojovali ste ako špecialista na tropické choroby proti rôznym nemociam v krajinách tretieho sveta.

Ako Vám táto informácia zmenila život a ako by ste zhrnuli samotný priebeh?

 

Čo sa týka Covid-19, prijal som v marci od premiéra spolu s 5 kolegami pozvanie vytvoriť stály krízový štáb. Spoznal som v ňom nielen skvelých ľudí, ale podarilo sa nám radiť našim členom vlády a jej predsedovi tak, že sme spoločne s disciplínou občanov aj za cenu utrpenia z niektorých nepríjemných opatrení zrazili prvú vlnu na takmer nulové hodnoty. Koncom mája sme sa preto logicky tešili, že nás rozpustili. V druhej vlne je dôležitý návrat k disciplíne a perspektívne zlepšenie vzťahu k očkovacím stratégiám. Verím, že nové tímy, doterajšia systematická práca ministerstiev, opätovná spolupráca občanov so štátnou a verejnou správou, MZ SR a úradmi verejného zdravotníctva pomôžu zmierniť a znížiť dôsledky druhej vlny, aby sme sa mohli vrátiť čím skôr do rozumného rytmu každodenného života.

 

Foto: M. Štepanovská

 

Kto je prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc. Dr. h.c. mult.?
Tento charizmatický, dobrosrdečný a nesmierne skromný človek vynaložil vo svojom profesijnom živote mnoho času a úsilia na to, aby sa iní mali lepšie. Založil niekoľko neziskových organizácií a zrealizoval množstvo projektov na pomoc deťom, sirotám a ľuďom odstrčeným na okraj spoločnosti. Jeho najznámejšími projektmi sú House of FamilyDvojfarebný svet a spolu s jeho tímami vyliečia, poskytnú domov a vzdelanie stovkám tisícom ľudí v najkritickejších oblastiach sveta.

Okrem Lekárskej fakulty UK v Bratislave študoval na zahraničných univerzitách v Škótsku i v USA. Počas svojho lekárskeho vzdelávania vyštudoval lekársku onkológiu, infekčné choroby aj farmakológiu. Čestný doktorát získal z univerzít v Českých Budějoviciach, Scrantone, Varne aj vo Varšave.

Bol spoluzakladateľom Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU) a Trnavskej univerzity (TU) a založil tzv. Tropic team (Tropický inštitút a referenčné laboratórium tropických chorôb), ktorého je aj riaditeľom. Vybudoval spomínanú VŠZaSP sv. Alžbety, ktoré má detašované pracoviská nielen na Slovensku, ale i v niekoľkých európskych krajinách či Afrike.

Je poradcom Ministerstva zdravotníctva SR a spolupracuje s mnohými rezortmi na medzinárodnej úrovni. Ako poverený dekan pôsobil na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce TU, poverený prednosta Mikrobiologického ústavu LF UK a zastával tiež funkciu rektora VŠZaSP sv. Alžbety. Je hosťujúcim profesorom na niekoľkých zahraničných univerzitách ako napr. University of Scranton (USA) či Instituto malatte infettive v Ríme. Profesor Krčméry je členom dôležitých medzinárodných spoločností (napr. Americká spoločnosť pre infekčné choroby), ale aj členom v redakčných radách odborných časopisov v New Yorku, Tokyu, Mníchove či Florencii.

Slovenskí diváci ho mohli zahliadnuť aj v relácii V siedmom nebi, kde mnohokrát so svojim tímom pomáhal najslabším.

Získal mnoho ocenení za svoju prospešnú prácu, z ktorých spomeniem: Vedec roka SR (1998), Zlatá medaila MPSVaR SR (2010) za dlhoročné charitatívne aktivity na Slovensku a v krajinách tretieho sveta, Cena za prínos krízovým oblastiam sveta - od združenia Človek v ohrození, Krištáľové krídlo za rok 2011 za založenie Tropic teamu s celosvetovou pôsobnosťou či Ocenenie za prínos v oblasti medicíny – z rúk princa Malajzie Muhammada V. Pred niekoľkými dňami si prevzal Štátnu cenu J. Miloslava Hurbana a ani v jeho príhovore mu nechýbala povestná skromnosť.



Hlavná fotografia: Martin Domok
Fotografie v článku: s povolením V. Krčméryho