Monika Suchánska: "Všemožne sa snažíme podporovať otvorený a zodpovedný prístup k smrti."

Monika Suchánska: "Všemožne sa snažíme podporovať otvorený a zodpovedný prístup k smrti."

16.03.2021 | Monika Suchánska | Naďa Trenčanská

Záhrada spomienok je prvý prírodný cintorín na Slovensku, na ktorom sa spája úcta k ľuďom so šetrnosťou k prírode. V Záhrade spomienok je popol zosnulých ukladaný do kvetinových záhonov či ku koreňom stromov. Nenájdete tu žiadne klasické náhrobky, mená zosnulých nesú kamenné tabuľky. Posledné rozlúčky sa odohrávajú pod šírym nebom a ich podoba sa odvíja od prianí pozostalých.


Ako vôbec prišlo k myšlienke vytvorenia tohto projektu sme sa porozprávali s jeho spoluzakladeľkou Monikou Suchánskou.

Ste spoluzakladateľkou prvého prírodného cintorína na Slovensku. Kde a ako sa zrodila táto myšlienka? Čo vás k nej viedlo?

Záhradu spomienok sme zakladali s organizáciou Živica a Mestom Zvolen v roku 2017.  Dva roky predtým som spoluzakladala prvý český prírodný cintorín, Les vzpomínek v Prahe. V tej dobe som bola ešte študentkou antropológie na Masarykovej univerzite v Brne a s dvomi ďalšími ženami, ktoré sa téme prírodného pohrebníctva venovali, sme založili ekofunebrácky spolok Ke kořenům. 
V českom prostredí sme reagovali na krízu pohrebných obradov, ktoré veľkej časti ľudí už nevyhovovali a chýbala k nim alternatíva. Po skončení štúdia som sa chcela vrátiť na Slovensko a naďalej sa venovať prírodnému pohrebníctvu, takže som začala skúmať možnosti, ako založiť prírodný cintorín u nás. Zároveň som bola v tom čase študentkou Sokratovho inštitútu, ktorý je tiež jedným z programov Živice. Tá sa venuje mnohým ekologickým projektom (napríklad Zelená škola, Mestské včely, Záhrada, ktorá učí) a prírodné pohrebníctvo medzi ne prirodzene zapadlo. 

Zdroj foto: Zuzana Matúšová

Aké boli začiatky realizácie tohto projektu? Vyskytli sa vážne prekážky, ktoré ste museli prekonať a vyriešiť /legislatíva, byrokracia.../alebo všetko išlo rýchlo, bez problémov?

Po skúsenostiach v Českej republike sme už vedeli, čo nás pri zakladaní cintorína približne čaká. Ako nezisková organizácia si nemôžeme sami založiť cintorín, preto sa vždy obraciame na vedenie konkrétneho mesta alebo obce, prípadne oni oslovujú nás. Prírodné cintoríny, ktoré sme pomáhali zakladať v Prahe, v Brne a vo Zvolene, vznikli v rámci už existujúcich klasických cintorínov, na nevyužívanej ploche alebo v rozšírení cintorína. Žiadne vážne prekážky nás, naštastie, nestretli. 

Kde ste hľadali inšpiráciu, aby projekt prírodného cintorína dosiahol dnešnú podobu? Kto vám pomáhal?

Keď tvoríme cintorín, vychádzame vždy z charakteru daného miesta. Prizvali sme si k tvorbe Michalu Polákovú z ateliéru Arden, ktorá navrhla podobu Záhrady spomienok. Pre prírodné cintoríny sú isté prvky charakteristické - napríklad miesto, kde sa odohrávajú posledné rozlúčky. Niekde má podobu altánku, niekde sa pohreby odohrávajú priamo pod holým nebom alebo pod korunami stromov. Tak je to aj u nás vo Zvolene. Lavička, kamenné umelecké dielo na zapaľovanie plávajúcich sviečok, urny i sviečky sa vyrábali ručne, lokálnymi umelcami.  

Zdroj foto: Zuzana Matúšová

Prvé prírodné cintoríny vznikli v 90. rokoch vo Veľkej Británii

U nás ste prví svojho druhu. Viete nám povedať, ako je to v zahraničí? Je prírodné pohrebníctvo za hranicami považované za bežnú záležitosť alebo rovnako ako u nás skôr raritu?

Ja som sa venovala téme prírodného pohrebníctva už na vysokej škole, najprv v bakalárskej a potom aj v diplomovej práci. Mapovala som vznik prírodného pohrebníctva a jeho podoby vo svete. Prvé prírodné cintoríny vznikli v 90. rokoch vo Veľkej Británii, dnes sú ich tam stovky a postupne prírodné pohrebníctvo zakorenilo v ďalších krajinách ako napríklad v USA, v Austrálii, v Nemecku či Juhoafrickej republike. Postupom času sa z neho stáva úplne bežná alternatíva ku klasickému pohrebníctvu.  

Čo je najťažšie pri prevádzkovaní prírodného cintorína, a prečo?

Na toto vám asi neodpoviem, pretože takto nad našou prácou neuvažujeme. Celkovo nás vedenie cintorína baví a robíme to radi. Pokiaľ aj nastane nejaký problém alebo komplikácia, riešime ich a ideme ďalej. Nemám pocit, že by nás nejaká ťažkosť sprevádzala kontinuálne.

Ako je to s financiami? Je jeho založenie finančne náročnou záležitosťou? Odkiaľ ste čerpali finančné prostriedky?

Záhradu spomienok sme zakladali s finančnou podporou programu Zelené oázy, s pomocou dobrovoľníkov a nadšencov. Vložili sme doň veľa našej práce a pomohlo nám aj Mesto Zvolen. Cena realizácie prírodného cintorína závisí od jeho podoby, nedá sa teda povedať, či je to finančne náročné. 

Zdroj foto: Miroslava Sliacka

O hroby sa na prírodných cintorínoch stará príroda

Čím je prírodný cintorín osobitý oproti klasickým cintorínom či krematóriám? Dá sa v ňom "len" pochovávať do zeme, alebo existujú aj iné alternatívy?

Prírodné cintoríny sú na rozdiel od tých klasických tvorené s ohľadom na prírodu. Na bežných cintorínoch príroda skôr ustupuje, aby bolo dosť miesta pre hroby. Predovšetkým ide o jednoduchosť  údržby. Pod  jej záštitou sa rúbu stromy, aby sa nemuselo zametať lístie, miesto trávnatej plochy sa dláždi alebo betónuje, nech nevzniká blato. Na prírodných cintorínoch je zaužívaný prírode blízky manažment. Nepoužívajú sa tu žiadne nebezpečné chemické látky ako pesticídy či insekticídy, dbá sa na podporu biodiverzity (vysádzanie lokálnych druhov rastlín, úkryty pre hmyz a drobné živočíchy a podobne) a zmiernenie dopadov klimatických zmien (napríklad vytváranie tieňa, zachytývanie dažďovej vody a podobne).

Na prírodných cintorínoch nie sú klasické náhrobky, ale skôr nenápadné označenia hrobových miest z prírodných materiálov, prípadne sa hroby neoznačujú vôbec. Neprinášajú sa sem žiadne dekorácie alebo dary, maximálne živé lokálne kvetiny bez obalov a ozdôb. O hroby sa na prírodných cintorínoch stará príroda.

V Záhrade spomienok ukladáme momentálne len popol - v rozložiteľných urnách alebo priamym vsypom do zeme. Veríme, že od budúceho roka bude možné aj pochovávanie celých tiel.

Zdroj foto: Miroslava Sliacka

Aké formy obradov realizujete? Je možné dohodnúť u vás aj cirkevný obrad?

Podoba obradu závisí vždy od prianí najbližších, ktorí majú kľúč k tomu najlepšiemu rozlúčeniu pre nich. Oni predsa kráčali kus životnej cesty s človekom, ktorý umrel a poznali ho. My sme v roli sprievodcov, môžeme rodinu inšpirovať či podporiť, no hlavné slovo má ona. Obrad môže byť teda cirkevný, civilný alebo úplne v rukách rodiny. 

Aké iné služby sú súčasťou vašej ponuky? Ktoré z nich pozostalí využívajú najviac? Je v rámci inovácií služieb niečo, čo plánujete zrealizovať v blízkej dobe?

Spolu s pozostalými vyberáme miesto v Záhrade spomienok, plánujeme obrad, ktorý môžeme aj viesť. Ak je to prianím rodiny, tak zabezpečujeme tiež kvety, hudbu či fotografa. Okrem pohrebov sa venujeme i zakladaniu nových, prírodných cintorínov v iných mestách, tvoríme workshopy, máme vlastný podcast a píšeme články. Všemožne sa snažíme podporovať otvorený a zodpovedný prístup ku smrti.  

Dôležitým partnerom vášho projektu je mesto Zvolen. Prečo ste si vybrali práve Zvolen? Uvažujete do budúcnosti o rozšírení projektu aj do iných miest? Ak áno, akých?

Začali sme vo Zvolene práve preto, že naša organizácia tam má jedno zo svojich sídel. S Mestom Zvolen sme už v minulosti uskutočnili viacero environmentálnych projektov a máme dôveru mesta. Vďaka tomu nás podporili aj v prípade prírodného cintorína. O prírodné cintoríny prejavilo záujem viacero ďalších miest, avšak založenie takéhoto miesta je väčšinou beh na dlhú trať. Momentálne pracujeme na prírodnom cintoríne pre Košice.

Zdroj foto: Miroslava Sliacka

Váš prírodný cintorín nesie názov „Záhrada spomienok“. Podľa čoho ste ho vybrali?

Názvom sme nadviazali na prvý český prírodný cintorín Les vzpomínek v Prahe, na ktorého vzniku sme sa rovnako podieľali. Tieto názvy vyjadrujú spojenie prírodného a kultúrno-spoločenského priestoru, prírody a spomínania.

Aká je kapacita cintorína? Kto sa oň stará?

O Záhradu spomienok sa stará členka našej organizácie Andrea Uherková, ktorá sa okrem ekofunebráctva venuje i starým odrodám ovocných stromov. Celkovo máme v Záhrade spomienok približne 200 hrobových miest.

Ako je to s cenami za vaše služby, najmä teda za hrobové miesta? Sú porovnateľné s klasickými cintorínmi?

Nájom za hrobové miesto platia záujemcovia priamo mestu na správe cintorína. Táto cena je 20 EUR za 5 rokov. Tieto ceny my ako organizácia nemôžeme ovplyvniť, nastavuje ich vedenie mesta.

Zdroj foto: Miroslava Sliacka

Na Slovensku je totiž možné uložiť popol blízkeho človeka kdekoľvek

Môžu sa na vás obrátiť so žiadosťou o obrad a pochovanie iba obyvatelia Zvolena alebo v podstate ktokoľvek?

Obracajú sa na nás aj ľudia z iných kútov Slovenska, mali sme pozostalých z Bratislavy i Liptova. Taktiež my vieme vycestovať za pozostalými a pomôcť im s organizáciou poslednej rozlúčky napríklad u nich v záhrade, na chate, v prírode a podobne. Na Slovensku je totiž možné uložiť popol blízkeho človeka kdekoľvek, kde na to máme povolenie majiteľa pozemku. 

Ako je to u vás v súčasnosti s ohľadom na aktuálnu situáciu? Využívajú ľudia vaše služby a vzrástol počet pohrebov?

Náš cintorín funguje sezónne, od marca do novembra. V minuloročnej sezóne sme nezaznamenali vyšší počet pohrebov, teraz na začiatku tohtoročnej sezóny sa to už začína mierne prejavovať.

Je pri nich nutné dodržiavať špeciálne opatrenia?

Aj v Záhrade spomienok sa riadime aktuálnymi platnými opatreniami - dodržiavame maximálny povolený počet ľudí, teda 6, odstupy, rúška a máme k dispozícii dezinfekciu.

Zdroj foto: Miroslava Sliacka

Je záhrada spomienok určená výlučne pre ľudí podobne ako klasické cintoríny, prípadne je tu priestor aj pre zvieracích miláčikov? 

Túto otázku dostávame často. Záhrada spomienok neumožňuje pochovanie popola zvieracích členov rodiny a do budúcna ani neuvažujeme o tejto možnosti.

V čom je vidíte najzásadnejší rozdiel medzi klasickým cintorínom a vašim prírodným? Prečo by ľudia mali dať prednosť práve vám?

Prírodné cintoríny sú prepojením úcty k prírode s úctou k ľuďom. Je to udržateľný spôsob pochovávania, ktorý je zároveň eticky, esteticky aj ekonomicky hodnotnejší. 

 

Zdroj foto: Autorom profilovej fotografie je Michal Jenčo