Hana Gregorová. Žena, ktorá dala tvár slovenskému feminizmu

Hana Gregorová. Žena, ktorá dala tvár slovenskému feminizmu

21.05.2021 | Hana Gregorová | Marcela Beňová

Bola spisovateľka, feministka, vzdelaná žena, cestovateľka a určite prvá slovenská bohémka. No bola aj manželka, matka, a tieto úlohy si veľmi vážila. Hana Gregorová dala tvár slovenskému feminizmu, ktorý rešpektoval ženy vo všetkých životných úlohách.

Vďaka nej československé ženy nezmeškali vlnu zrovnoprávňovania vo svete a od roku 1918 získali mnohé z práv, ktoré si vybojovali aj feministky v zahraničí. V zrovnoprávňovaní sme tak paradoxne predbehli i krajiny ako Švajčiarsko.

Spoločenské pomery žien

Na Slovensku sa v čase narodenia Hany Gregorovej žilo predovšetkým vidieckym životom. Rodiny sa spoliehali na poľnohospodárstvo, čo v čase neúrody znamenalo hlad a prehĺbenie chudoby. Vzdelanie nemala takmer nijaká žena, a pokiaľ áno, tak len to, že sa naučila čítať a písať. V spoločnosti sa ako vzdelané ženy presadzovali iba vychovávateľky či pôrodné babice, medicínu študovali výhradne muži. Ak žena chcela byť učiteľkou, nesmela sa vydať a mať deti, pretože by sa to nezlučovalo s jej poslaním. Pre mužov takýto zákaz neplatil.

Ženy nemali prístup k volebnému právu, za spoločné deti bol zodpovedný manžel, ktorý mohol manželke zakázať pracovať. Komplikovaný býval aj proces dedenia, majetok sa prisudzoval manželom a bratom. Tí mali zároveň povinnosť postarať sa o ženské príbuzné.

Márnime život nad výšivkami

Hana Gregorová sa narodila v roku 1885 v Martine ako siedme z ôsmich detí. Jej rodičia boli síce národne uvedomelí, ale rodinné pomery im neumožňovali podporovať deti v takej samostatnosti, ako by si priali. Hanin otec zomrel, keď mala 15 rokov. Hoci vyštudovala meštiansku školu a túžila pokračovať na škole pre učiteľky, mama jej to nedovolila. Hana sa túžila ďalej vzdelávať, očakávalo sa od nej však, že sa bude venovať domácnosti. Knihy si musela požičiavať tajne a skrývať ich pred rodinou, jej samoštúdium totiž hnevalo mamu aj staršie sestry. V tom čase sa jej mama snažila dcéry hlavne dobre vydať, inak by sa o ne museli finančne starať bratia. Už v útlom veku Hana Gregorová vnímala nesamostatnosť a závislosť žien od mužov ako citlivú a zahanbujúcu.

“Je nemravné premrhať mladosť nekonečným háčkovaním čipiek do výbavy a poníženým čakaním na ženícha,” vyjadrila sa Hana Gregorová neskôr, keď verejne vyzvala ženy, aby prestali s bojazlivosťou voči mužom.

Vydala sa v čase, keď ju spoločnosť začínala považovať za starú dievku. Mala 22 rokov a angažovala sa v ochotníckom divadle, kde sa zoznámila s o 11 rokov starším spisovateľom Jozefom Gregorom - Tajovským.

Manželstvo z lásky, ale k literatúre

Tajovský aj Hana Gregorová boli očarení. Už vtedy sa známy spisovateľ a bankový úradník tešil z mladej ženy s vlastnými názormi. Pre Hanu Gregorovú bolo manželstvo príležitosťou ujsť z domácnosti, kde nemala žiadne pochopenie. Život so známym spisovateľom pre ňu znamenal šancu slobodne sa vzdelávať, cestovať, možno aj tvoriť. I keď sa do školy viac nevrátila, naučila sa hovoriť 5 cudzími jazykmi a Tajovský ju podporoval v písaní. Aj v listoch, ktoré sa po manželoch zachovali, je zaznamenaná spisovateľova žiadosť o ruku a Hanina odpoveď: “Vydávam sa za vás, aby som mohla žiť duševnejšie, a že ste spisovateľ.” Napísala mu aj to, ako sa teší na čítanie kníh v jeho dome.

Manželia sa krátko po svadbe presťahovali do Rumunska. Manželke poradil, aby začala s vlastným pracovným projektom - zbieraním výšiviek. Hanu Gregorovú to nadchlo, ale u domácich nepochodila. Keďže výšivky na plachtátch mali okrem estetického aj ďalší rozmer - podľa povery chránili deti či odháňali zlých duchov, nevzdelané ženy ju pokladali za čarodejnicu a báli sa jej ich darovať. Gregorová si naplno uvedomila, že kým ženy nezískajú šancu na vzdelanie, spoločnosť nebude mať šancu posunúť sa vpred.

Slovenská bohémka, ktorej sa báli aj Štúrovci

Návrat na Slovensko pre Hanu Gregorovú ani jej manžela spočiatku nebol jednoduchý. Usadili sa v Prešove, ktorý bol nielen pomaďarčený, ale aj ďaleko od priateľov, s ktorými zdieľali vlastenecké záujmy. Hana sa usilovala inšpirovať ostatné ženy vo svojom okolí a chodila po dedinách ponúkať knižky, až kým ju nezastavila polícia. Ukázalo sa, že nepašuje tovar, ale ponúka literatúru, čo ich prekvapilo aj pobavilo. Napriek tomu sa aj toto obdobie života ukázalo pre Hanu Gregorovú podstatné. Manžel ju naplno podporoval v písaní, v roku 1912 jej vyšla zbierka poviedok Ženy. O štyri roky neskôr sa jej narodila dcéra Dagmar. V tom čase sa zdržiavala v Budapešti a Tajovský bol na Slovensku. Pre Tajovských bolo obdobie 1. svetovej vojny náročné a rodina im musela poskytnúť finančné zabezpečenie. Hana sa napriek okolnostiam z dcéry tešila a trávila s ňou veľa času.

Aj keď bolo ťažké zladiť bez pomoci muža mamičkovské povinnosti s tými spisovateľskými, Hana sa nevzdala. Začala vydávať knihy, kde kritizovala postavenie žien. Upozorňovala na svoje vlastné skúsenosti a trvala na tom, že ženy a muži si majú byť rovní, že ženám úloha gazdinej a mamy nemôže stačiť. Emancipácia žien mohla podľa nej viesť k rozkvetu krajiny a zlepšeniu morálky v spoločnosti. Zašla tak ďaleko, až v jednej zo svojich poviedok napísala: “Je mravnejšie rozísť sa ako žiť s niekým, s kým si nezodpovedáme.”

Proti jej názorom sa postavilo mnoho známych žien, medzi nimi aj spisovateľka Ľudmila Podjavorinská. Tá, práve naopak, nabádala ženy k skromnosti, pretože prináša mravnosť a pokoj. Svetozár Hurban Vajanský, syn Milana Hurbana, ktorý sa hlásil k Štúrovcom, si pred ňou na ulici odpľul. Ženy pred feminizmom varoval, keďže spôsoboval rozpad manželstiev a rodín. Hana Gregorová bola obviňovaná z kazenia mladých dievčat, čo jej vyčítali hlavne ich matky.

Gregorová však v tom čase naplno vystúpila z tieňa svojho manžela. Po tom, ako sa presťahovali, zaviedla vo svojom dome pravidelné stretnutia umelcov, literárne večierky a konečne si užívala život bohémky.

“Naše manželstvo bolo prvou obeťou emancipácie”

Tajovský svoju ženu naplno podporoval, ale ich manželstvo malo od tradičného zväzku ďaleko. Kým on po vzore spisovateľov ako Tolstvoj chcel tráviť život na vidieku s jednoduchými ľuďmi, jeho žena cestovala, pracovala a stretávala sa s intelektuálmi. Občas jej vyčítal, že sa viac starala o emancipáciu žien než o kuchyňu, no partnerov to nerozdelilo. Dovolili jeden druhému tráviť čas po svojom a písali si stovky listov. Svojím spôsobom boli šťastní a ich manželstvo vydržalo 33 rokov. Po smrti Tajovského sa Hana Gregorová presťahovala do Prahy za svojou dcérou, pretože toto mesto milovala.

Hana Gregorová sa verejne vyjadrovala aj k politike a písala do novín. Naliehala, aby sa ženy nesprávali ako “sentimentálne bábky”, začali sa vzdelávať, a aby spolupracovali s mužmi ako rovnocenné partnerky. Napriek kritike spoločenských pomerov žien si krátko pred smrťou priala, aby bola pochovaná v malej dedinke Tajov vedľa milovaného manžela, ktorý s ňou prešiel náročnú cestu. 

 

Zdroj titulnej fotografie: Wikipedia