Fotografka Erika Beczányi: V ateliéri som mala už aj kuriatka a zajačiky

"Fotenie sa často vníma ako umenie. Ja ho beriem skôr ako technickú záležitosť. Keď mám svoj pracovný deň, rozmýšľam prevažne nad technickými vecami. Či mám všetko nastavené a pripravené tak, aby som udalosť bezchybne nafotila," tvrdí v exkluzívnom rozhovore pre náš magazín fotografka Erika Beczányi. No prezradila nám i množstvo ďalších zaujímavostí.

To umelecké sa u mňa deje mimo práce. Vymýšľanie nových motívov, pozorovanie prírody, výzdoba ateliéru. Keď fotím, sústredím sa na kompozíciu, kde má človek stáť, správne osvetlenie atď. Som kombinácia technického a umeleckého človeka. Technika a umenie sa vo fotení dopĺňajú.

Za talentom na fotenie je teda aj veľa technických záležitostí, ktoré sa fotograf musí naučiť.

Bežne človek uvažuje v duchu: “Vidím krásnu prírodu, cvaknem a mám pekný záber.” Ale fotograf musí rozmýšľať aj nad inými vecami, ktorými fotku reálne krásnou urobí. Fotenie by som zaradila medzi technicko - umelecké činnosti.

Ako dlho trvalo, kým si začala fotiť profesionálne?

Amatérsky fotiť, som ako samouk, začala už na vysokej škole. Na profesionálnu kariéru ma však nahovoril až môj manžel. Raz mi povedal: „Choď do toho.” Ja som si však neverila natoľko, aby som si založila živnosť. Bolo treba naučiť sa toľko nových vecí. Zapísala som sa na víkendové kurzy, kde nás učili ako ovládať techniku a pravidlá kompozície.  Najprv som fotila zadarmo. Kamarátky  po čase doviedli iné kamarátky, tie už platili, hoci to bola iba symbolická cena. Takto sa postupne  rozbehla moja profesionálna kariéra.

Je medzi fotografmi veľká konkurencia?

Nemyslím.  Skôr naopak. Naše vzťahy sú priateľské. Máme založené rôzne skupiny, radíme si a pomáhame. Aj v tejto ťažkej dobe, kedy sa musíme kvôli pandémii Covidu 19 vysporiadať s rôznymi obmedzeniami, sa navzájom podporujeme. Nikdy by som si nedovolila kritizovať žiadneho kolegu, či už je to začiatočník, ako som bola kedysi ja, alebo skúsený profesionál.

Si rodinná aj svadobná fotografka, fotíš v škôlkach aj novorodencov. Zabudla som na niečo?

Fotím aj koncerty, ak sa mi podarí na niektorý akreditovať. Rada fotím tiež akty. Vtedy sa najviac kombinuje umelecká stránka s technickou. Chceš niečo krásne nafotiť, musíš ale vedieť, ako natočiť svetlo, nastaviť model tak, aby vznikla silueta. Nestačí mať v hlave predstavu, musíš rozmýšľať technicky.

Ako vyzerá tvoj pracovný deň?

Nie je to tak, že by som mohla spať do desiatej. Vstávam ráno o šiestej. Najskôr vychystám a odveziem deti do škôlky a školy. Prídem domov, dám si kávu, raňajky a sadám za počítač. Fotenia sú niekedy doobeda, ale prevažne sa dohodneme na popoludnie, keď ľudia prídu z práce. Ak treba, fotím aj cez víkendy. Inak sedím väčšinou za počítačom, občas si idem zabehať. Po tom som vždy túžila - mať prácu, z ktorej si môžem odbehnúť. No nemám výčitky svedomia. Pracujem od pondelka do nedele. Ja vlastne nikdy nemám dokončenú robotu.

Čo okrem fotenia máš ako fotografka na starosti?

Veľa času trávim odpovedaním na otázky zákazníkov, alebo riešením termínov. Stačí, ak ráno otvorím Facebook alebo Instagram a takmer dve hodiny odpisujem na správy a telefonujem. Niekedy si idem obhliadnuť miesto fotenia, alebo cestujem za zákazníkmi. Fotenie mi zaberie aj pol dňa. Musím sa dopraviť na dohodnuté miesto. Stáva sa, že zákazníci meškajú. Po fotení si ešte upresníme detaily zákazky. Keď fotím v sobotu svadbu, v piatok neriešim nič iné. Idem dokúpiť baterky, sformátujem karty, všetko zálohujem a vyčistím techniku. Potom si pripravím šaty, vyčistím topánky, ak treba, idem si kúpiť pančuchy. V sobotu ráno vstávam skôr, urobím si make up, vlasy a idem.

Fotenie vyzerá ako snová práca, ale je to dril.

Teraz je to už v pohode, ale začiatky boli ťažké. Niekedy som chodila spať o druhej v noci a vstávala o šiestej ráno. Doma sme mali malé deti, ale ja som chcela pracovať. Na začiatok bolo treba zarobiť si na techniku, a potom na ďalšiu, kvalitnejšiu. Kým naozaj začnete pracovať ako fotograf, musíte byť veľmi trpezlivý a veriť si. Teraz je to už oveľa lepšie. Pracujem síce 7 dní v týždni, ale január a február mám takmer voľný.

Ako sa vám darí fungovať teraz cez pandémiu?

Je to ťažké. Pandémia nás zastihla v marci. To je obdobie, kedy sa naše úspory väčšinou blížia k nule. Sezóna by sa mala začať, pretože inak nebudeme schopní fungovať. Najhoršie na tom boli svadobní fotografi. My ostatní máme aspoň pár rodinných fotení, ktoré pokryli náklady na odvody. V priebehu ďalších mesiacov sa už dalo pracovať,  aj keď s rôznymi obmedzeniami.

Svadby boli asi veľkou pomocou, lebo fotografa sa nevesty len tak nevzdajú.

Fotograf je to posledné, čoho by sa mladomanželia vzdali. Keby mal byť na svadbe len určitý počet ľudí, radšej nepozvú nejakého príbuzného, než by odriekli fotografa. Svadby zasiahla korona inak. Časté zmeny termínu vyvolávali chaos a snúbenci nemali energiu znovu a znovu meniť termín. Písali mi nevesty, že jediné, čo ich drží nad vodou je, že budú mať zo svadby pekné fotky.

Fotografia je vďaka sociálnym sieťam umením číslo jedna. Aký dnes vládne trend?

Každý fotograf vníma súčasné trendy, no má aj svoj vlastný rukopis. Trendy sa každé dva - tri roky menia, no pre mňa je dôležité, ako ja vnímam fotku a ako ju chcem prezentovať. Keď sa teraz pozriem von, vidím krásne jesenné stromy - žlté, oranžové a je medzi nimi aj zelená. Poviem si: „Čo by sa stalo, keby som z tejto zelenej spravila poriadne studenú zelenú, aby viac vynikli odtiene oranžovej?“ Práca fotografa je o rozmýšľaní nad úplne inými vecami, než sú trendy.

Napríklad?

Určite si pamätáte obdobie, keď bolo trendom zabalené bábätko v košíku a k tomu všelijaké drobnosti. Momentálny trend sú skôr jemné farby, biela, béžová. Bábätká už nie sú napchaté v kvetinových košíkoch, zasypané rekvizitami, ale sú položené na mäkkej podložke, zabalené v deke s čiapočkou na hlave. Mne sa tento štýl páčil už skôr, ale trend uprednostňoval prečačkané fotky.

Vnímajú zákazníci meniace sa trendy? Sledujú napríklad Pinterest, Instagram a inšpirujú sa tu?

Áno. Dokonca za mnou prídu, že nejakú fotku videli, páči sa im a chcú tiež takú . Niektorí moji kolegovia sú na to hákliví, dávajú si záležať na svojom rukopise. Ja z toho nerobím vedu. Som tu pre zákazníka. V rámci svojich technických možností mu urobím fotku, akú si praje. Niekedy pridám aj fotky, ktoré sa páčia mne. Zákazník si vo finále vyberie to, čo ho osloví.

Sociálne siete spropagovali prácu fotografov. Považuješ to za pomoc, alebo vám prácu skôr komplikujú?

Podľa mňa sú sociálne siete pre fotografa najlepšia reklama, akú môže mať. Jedinou nevýhodou je, že zákazníci očakávajú, že im budeme k dispozícii 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Keď si večer vypnem mobil, ráno mám plnú schránku správ. Zákazníka napadne otázka ohľadom oblečenia, termínu, čohokoľvek a chce to okamžite riešiť. Z časového hľadiska je to náročné. Ale ja sa nesťažujem.

Pri novorodeneckých fotkách je trendom jednoduchosť. Ako je to pri svadobných, ktoré sú vizitkou každého fotografa aj nevesty?

Svadobná fotografia je  fotografia momentu. Pre mňa je dôležitejšie zachytiť určitú chvíľu, emóciu. Napríklad gratuláciu starej mamy, smiech, niečo, čo sa deje priamo v tej chvíli. Úprava fotky je až na druhom mieste, tu sa už držím svojho štýlu. Svadobná fotka je tiež o psychológii, o tom, ako pomôcť klientom uvoľniť sa, navodiť dobrú náladu. Fotenie by malo byť príjemné. Je dôležité pri ňom na hodinku, dve vypnúť zo svadobného stresu, zabaviť sa,  trochu odľahčiť situáciu. Je to čas, na ktorý chcem, aby mali mladomanželia pekné spomienky.

Dá sa z portrétového fotenia spraviť pekná spomienka?

Určite áno. Hlavne pri svadobných fotkách. Vždy sa snažím, aby bolo fotenie pohodové, aby počas fotenia mladomanželia netrpeli, ale si ho užívali. Zákazníci si tak odnesú nielen pekné fotky, ale aj nezabudnuteľné spomienky.

Pokiaľ ide o svadbu, osobne vnímam dva aktuálne štýly - retro a minimalistický boho štýl.  Sú to hlavné svadobné trendy?

Ťažko povedať. Zdá sa, že pri svadobných fotografiách ide do popredia minimalistický štýl. Keď som začínala, pýtali sa nevesty na rekvizity, rám obrazov. Tieto otázky, našťastie, už nie sú tak časté. No každému sa páči niečo iné a ja tu nie som od toho, aby som ich hodnotila. Ale je pravda, že trend smeruje k minimalizmu - kytica, obrúčky a ide sa fotiť.

Čo fotíte na svadbách najradšej?

Mladomanželov na ich obľúbených miestach. Teším sa s každou svadbou a s každým párom, že mi ukážu, kde majú “svoju” obľúbenú lavičku alebo hojdačku pod stromom, alebo miesto, kde muž požiadal ženu o ruku. Vnímam výnimočnosť tej chvíle, kedy sú len oni dvaja, ich spomienky a zrazu aj ja, cudzí človek, ktorému otvoria srdce.

Zažila ste svadbu, ktorú si budete pamätať?

Áno, zažila. Častokrát sa mi tisnú slzy do očí a ja sa skryjem za objektív fotoaparátu. Je celkom bežné, že plačú nevesty. Ale na tejto svadbe pri sľube plakal muž. A s ním plakal, hádam, celý kostol. Je pekné, keď mladomanželom úprimne praje šťastie rodina a priatelia, keď sa ľudia majú radi a je dojemné to vidieť. Vtedy sa aj ja zastavím a poviem si: “Wau! Toto som vždy chcela robiť.”

Okrem svadieb sú populárne aj rodinné fotenia. Prečo nám už nestačia len fotky spod stromčeka?

Mám zákazníkov, ktorí sa dávajú fotiť každé dva - tri mesiace, ale aj takých, ktorí chodia každého pol roka - v lete vonku, a na vianočné fotenie. Na fotkách je vidieť, ako sa deti menia. Niektoré rodiny chodia fotiť svoje deti od bábätiek. Mám rada rodinné fotenia, lebo mi deti rastú pred očami. Ja som so svojimi deťmi išla na profesionálne fotenie až keď mali šesť rokov. Pri pohľade na tie fotky som bola dojatá. Som na nich zachytená s deťmi, ako ma objímajú. Je to pekná pamiatka. Človek dokáže niektoré veci zachytiť mobilom, ale profesionálne fotky, to je niečo celkom iné. U mojej svokry si často listujeme v albume a pozeráme, ako vyzeral  môj manžel, keď bol malý. Svokra má nádherné albumy, to sa dnes už nevidí často.

Opäť sa teda vraciame k tomu, že si zakladáme albumy ako naši rodičia?

Tlačené fotky nie sú v móde. Kedysi sa fotilo kompaktnými fotoaparátmi. Potom sa všetko sťahovalo do počítačov a častokrát sa niektoré fotky stratili. Naši rodičia mali najradšej fotky vytlačené. Potom prišli digitálne fotoaparáty a teraz sa znovu vraciame ku klasickému foteniu. Mám radosť, keď mi klienti pošlú fotku steny v obývačke, na ktorej sú zavesené fotografie ich detí od úplného malinka. Vtedy ma napadne, že moja práca má zmysel.

Veľa žien, ktoré mali svadbu pred rokmi, si povedia, že takto by sa druhýkrát už fotiť nedali. Odporúčali by ste im napríklad párové fotenie?

Párové fotenie je nový trend. Znamená to, že niekedy sa robia aj tzv. rande fotky, ktoré sa zvyknú fotiť ešte pred svadbou. Je to dobrý nápad, pretože fotograf má možnosť zoznámiť sa vopred so snúbencami a tí potom nemajú taký veľký stres zo svadobného fotenia.

V poslednom čase ku mne chodia aj staršie páry. Päťdesiat a viac-roční. Teší ma, keď sa mi ozvú. Prišli napríklad manželia, ktorí chceli mať spoločné fotky po 30 rokoch. Iný pár má doma len čierno-biele fotografie a chceli by aj farebné. Ďalším svadobné fotografie vôbec nevyšli a tak si chceli fotenie zopakovať. Zdá sa, že fotky nemusia dávať iba deti rodičom. Pokojne to môže byť aj naopak.

 Očakávajú zákazníci pri fotení, že fotka bude odrážať ich osobnosť?

To riešime pri portrétnom fotení. Portrét nie je o zachytení nejakej chvíle, ale o vyjadrení osobnosti. Dôležité je vopred si ujasniť, akú fotku si zákazník predstavuje. Ako by na nej mal vyzerať, na čo ju potrebuje, či pre seba alebo na pracovné účely.

Aké sezónne fotenia okrem vianočných sú teraz populárne?

Top zostávajú vianočné. Vtedy sa dávajú fotiť aj ľudia, ktorí sa počas roka fotia iba zriedkavo. Potom je to jeseň, kvôli farbám. Zaujímavé sú veľkonočné fotenia. Už som v ateliéri mala kačice aj s kačiatkami, zajace a slamu. Tu sa prejavil vplyv trendov. Našťastie, teraz sa už od takýchto rekvizít upúšťa.

Aké trendy si zákazníci obľúbili najviac?

Pred piatimi rokmi mal obrovský úspech folklór. Vtedy bolo všetko ľudové. Dostala som od svokry detviansky kroj, ktorý občas pri fotení využívam dodnes. Mala som aj vyšívané čepce, sukne, plstené klobúky.

Blížia sa Vianoce. Na aké trendy sú fotografi pripravení?

Vianoce sú na fotenie náročné a ja sa na ne pripravujem už od leta. Kedysi som si vysnívala fotenie so sánkami v retro štýle. Bolo to niečo v štýle rozprávky „Dievčatko so zápalkami“. Patrilo medzi gýčovejšie trendy, ale na Vianoce mi to nevadilo. Tento rok mám v ateliéri živý stromček a umelý, dekoratívny krb. Vždy sa snažím prekonať minuloročné sviatky. Vymýšľam, aké rekvizity kúpiť, investujem do toho veľa energie aj peňazí a ďalší rok vymýšľam zase niečo nové.

 Ako prebieha príprava ateliéru na vianočné fotenie?

Každý rok mám zvyčajne pripravené dve témy. Najskôr si nechám vyrobiť pozadie a k nemu objednávam ďalšie rekvizity. Jeden rok sme fotili deti v ľanových košieľkach, dali sme im cesto a pieklo sa. Všade bola múka, cukor, koláče a veľký neporiadok, ale podľa mňa to vyzeralo super.

Teraz cez vianočné sviatky budeme fotiť deti aj doma pod stromčekom. Ako docieliť pekné fotky?

Dávajte si pozor, aby nemali na fotke tmavé tváre. Základom je dostať na objekt, ktorý fotíte, čo najviac svetla. Stačí, ak posadíte deti pod rozsvietený stromček a odfotíte ich na výšku. Skúste fotiť zrkadlovkou, nie mobilom, pokojne aj s bleskom. Foťte detaily - nielen ako sedia pod jedličkou, ale napríklad moment, keď si rozbaľujú darčeky. Zachyťte ruky, darček a detský výraz. To sa pri fotke celej postavy nepodarí.

Je pri fotení dôležité oblečenie?

Samozrejme, je to veľmi dôležité. Musím však akceptovať, čo má klient doma. Nemôžem ho poslať na nákup nového oblečenia. Ja dávam prednosť neutrálnemu oblečeniu. Vhodné farby sú hnedá, béžová, modrá, ale aj zelená, biela a čierna. Neodporúčam tričká s veľkými nápismi na prednej strane. Výborné sú rifle v kombinácii s košeľou. Netreba byť od hlavy po päty modrý, lepšia je kombinácia dvoch - troch farieb. Mamičky môžu mať jednoduché šaty, nič krikľavé.

Väčšina rodín má doma zrkadlovku. Závisí výsledná fotka od kvality fotoaparátu?

Určite áno. Ja mám tri fotoaparáty, z toho dva sú profesionálne. Úplný základ všetkého je však svetlo. Ak chcete mať pekné fotky, treba vybehnúť von. Nie na pravé poludnie, keď praží slnko. Najlepšie, keď je trochu pod mrakom. Vtedy je ideálne svetlo a budete mať najlepšie fotky. Dalo by sa povedať, že takmer ako od profesionála.

Poradíš bežným užívateľom, ktorých chýb by sa mali pri fotení vyvarovať? Kde pri fotení robia bežní užívatelia chyby?

Pri fotení buď zachyťte celú postavu, alebo sa môžu ľudia objať a tento postoj vám umožní zachytiť postavy len do pol pása. Pri skupinkách si treba dať pozor, aby boli osoby približne v strede záberu. Zamerajte sa  na detaily ako je napríklad orezaná hlava. Existujú aj ďalšie pravidlá. Oči musia byť vždy ostré atď. Niekedy ale zachytíte dieťa, ktoré beží a smeje sa. Vtedy sú takéto detaily nepodstatné.

Ako získať pár pekných fotografií napríklad z dovolenky?

Pri mori sa oplatí vystihnúť zlatú hodinku. Je to hodina pred západom slnka. Svetlo je vtedy mäkké, stačí ísť na pláž a nafotiť si rodinku. Skúsiť to môžete aj ráno, hodinu po východe slnka, o piatej, šiestej.